Aké máte vo väzniciach záchody a koľkokrát sa tam sprchujú, pýta sa ESĽP (sumár oznámených sťažností #1)

V nedeľnom newslettri Bez názvu som avizoval, že Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) slovenskej vláde v uplynulých týždňoch oznámil prinajmenšom päť nových sťažností, ktoré súvisia s horlivosťou pri trestných stíhaniach v posledných rokoch. Sťažnosti nastoľujú otázky o podmienkach vo vyšetrovacej väzbe, ostentatívnych zásahoch kukláčov, plošnom zmrazovaní majetku podozrivým osobám či únikoch dôverných informácií do médií.

Oficiálne verejné oznámenie sťažností bolo zverejnené v pondelok. Vláde a sťažovateľom boli notifikované v predchádzajúcich týždňoch. Zverejnené oznámenia obsahujú aj ďalšie podrobnosti prípadov.

Celkovo však bolo vláde oznámených až osem sťažností. Sedem sa týka trestných stíhaní. Ôsma súvisí s inou spoločensky sledovanou témou – chaotickými epidemiologickými opatreniami pri pandémii ochorenia covid-19.

Sumár oznámených sťažností nájdete nižšie.

Dôležitá poznámka. Oznámenie sťažností vláde neznamená, že ESĽP nakoniec rozhodne v neprospech Slovenska. Je to však signál, že ich vníma ako zmysluplné a ďalej sa bude podrobne zaoberať ich podstatou. Oznámením dáva vláde priestor, aby na podozrenia z porušovania ľudských práv reagovala a prípadne ich vyvrátila (vlani ESĽP spracoval asi 40-tisíc sťažností, výraznú väčšinu však odmietol bez toho, aby ich predtým vláde notifikoval).

Marcel Forai proti Slovenskej republike

Bývalý riaditeľ štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcel Forai je trestne stíhaný pre podozrenie z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku v súvislosti s preplácaním výkonov masérovi Pavlovi Kostkovi. Prokuratúra mu v rámci zaistenia majetku zmrazila bankové účty aj cenné papiere.

Na ESĽP sa sťažuje, že tak došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie, práva na účinný opravný prostriedok a práva na pokojné užívanie majetku. ESĽP sa vlády pýta, či bolo zaistenie bankových účtov a cenných papierov nevyhnutné a či mal M. Forai účinný opravný prostriedok, aby sa proti tomu bránil.

Téma úzko súvisí s trestom prepadnutia majetku, ktorého spravodlivosť momentálne posudzuje Ústavný súd – postihuje totiž všetok majetok bez rozdielu, či bol nadobudnutý legálne alebo nelegálne.

M. Foraiovi nedávno špeciálna prokuratúra zrušila iné obvinenie, ktoré súviselo s podozrením z nehospodárneho prenájmu budovy pre sídlo štátnej poisťovne.

Lenka Ivanová proti Slovenskej republike

Dôležité upozornenie na začiatok – ide o menovkyňu správkyne Lenky Ivanovej, ktorá je trestne stíhaná v súvislosti s konkurzom odsúdeného daňového podvodníka Ladislava Bašternáka.

V prípade, ktorý je pred ESĽP, je L. Ivanová stíhaná za porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku a legalizáciu príjmov z trestnej činnosti; podrobnosti však nie sú známe. L. Ivanová má tiež zaistený majetok a napáda férovosť takéhoto opatrenia. ESĽP sa aj v tomto prípade vlády pýta, či je takéto plošné zmrazenie všetkého majetku nevyhnutné, akým spôsobom vnútroštátne orgány posúdili, či existovala súvislosť medzi zaisteným majetkom a trestnou činnosťou, za ktorú je L. Ivanová stíhaná a ďalšie otázky.

Prípad je zaujímavý v tom, že L. Ivanová má dve maloleté deti a tvrdí, že zaistenie majetku jej znemožňuje každodennú starostlivosť o ne. Tvrdí, že sa márne pokúšala presvedčiť tunajšie orgány, aby jej aspoň jeho časť odblokovali. Téma opäť úzko súvisí so spravodlivosťou trestu prepadnutia majetku.

Jaroslav Haščák proti Slovenskej republike

Spoluzakladateľ skupiny Penta Jaroslav Haščák napadol na ESĽP okolnosti zásahu z 1. decembra 2020, pri ktorom do sídla skupiny Penta v bratislavskom Digital Parku nabehlo päťdesiat až šesťdesiat ozbrojených príslušníkov policajného Útvaru osobitného určenia, takzvaného Lynx Commanda. V prípade existuje podozrenie z porušovania práva na ochranu súkromia a rodinného života, práva na účinný opravný prostriedok proti razii a podozrenie zo zneužitia práva.

V tomto prípade otázky ESĽP naznačujú, že tieto podozrenia dáva do súvisu najmä s okamžitým únikom informácií o razii do médií. Tento únik umožnil, aby médiá nafotili a nahrali J. Haščáka pri príchode do Digital Parku v sprievode desiatok kukláčov. Politikmi a niektorými novinármi to bolo interpretované ako akési pokorenie nedotknuteľnosti oligarchov.

Na tomto prípade je však najviac zaujímavé, že ESĽP sa pýta vlády aj na otázky o čomsi, čo sa dá nazvať zákaz zneužitia práva. Dosiaľ bola táto téma nastolená iba v súvislosti s jedinou krajinou EÚ – Bulharskom (v prípade disciplinárneho stíhania sudkyne za kritické názory). Inak ESĽP dovedna riešil zákaz zneužitia práva len v krajinách, ktoré sú známe nízkou kvalitou demokracie a vlády práva – Rusko, Turecko, Ukrajina či Azerbajdžan.

Konkrétne ide o článok 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv, ktorý má zložito znejúci názov Hranice použitia obmedzení výkonu práv. „Obmedzenia, ktoré tento dohovor pripúšťa pre uvedené práva a slobody, sa nesmú použiť na iný účel než na ten, na ktorý boli určené,“ píše sa v dohovore. V praxi ide o situácie, kedy napríklad väzba v skutočnosti neslúži na to, aby sa trestné činy riadne a nerušene vyšetrili, ale na to, aby sa umlčali nepohodlní kritici (príklad Ruska).

V prípade zásahu v Digital Parku môže ísť o podozrenie, že v skutočnosti nešlo o snahu získať stopy nevyhnutné k vyšetreniu údajného obchodovania s nahrávkami spravodajskej operácie Gorila, ale demonštrovať silu orgánov presadzovania práva nad obvinenými a splniť „politickú objednávku“ stíhať oligarchov.

Barbora Brhelová proti Slovenskej republike

Aj tento prípad súvisí s podozrením zo zbytočných zásahov elitných policajných zložiek. Barbora Brhelová je neter vplyvného podnikateľa z éry Smeru Jozefa Brhela st. Keď Národná kriminálna agentúra obvinila jej otca Petra Brhela (stíhanie bolo neskôr zastavené), do domu im vtrhli ozbrojení kukláči z Lynx Commanda. B. Brhelová tvrdí, že zásah proti nej bol neprimerane silný a bola pri ňom zranená, čo si vyžiadalo jej hospitalizáciu. Prípad bol už skôr medializovaný. Dožadovala sa riadneho vyšetrenia okolností zásahu, ale podľa tvrdení v sťažnosti na ESĽP to bolo bezúspešné.

ESĽP sa vlády pýta nielen to, či bola takáto razia v dome P. Brhela nevyhnutná, ale aj na jej súlad so zákonom o policajnom zbore, podľa ktorého sa Lynx Commando nasadzuje proti teroristom, únoscom a nebezpečným páchateľom.

Štefan Žiga proti Slovenskej republike

Príbuzný exministra hospodárstva a životného prostredia Petra Žigu podnikateľ Štefan Žiga je trestne stíhaný v súvislosti s údajnou korupciou. Ešte počas vyšetrovania v roku 2021 ho Špecializovaný trestný súd vzal do preventívnej a kolúznej väzby. Na ESĽP sa sťažuje, že súdy tieto väzobné dôvody objasnili nedostatočne a vo väzbe bol podľa vlastnej mienky nezákonne. V oznámení vláde sa ESĽP pýta na okolnosti jeho zadržania, nevyhnutnosť väzby a vyžiadal si od vlády všetky dokumenty k nej.

Martin Ribár proti Slovenskej republike

Prípad advokáta Martina Ribára bol v minulosti široko sledovaný. Je trestne stíhaný za údajnú podporu zločineckej skupiny takáčovcov, ale Slovenská advokátska komora v tom vidí neprijateľnú kriminalizáciu advokáta za poskytovanie právnych rád nepopulárnym klientom. Išlo zároveň o jeden z prvých prípadov preukázaného nadužívania kolúznej väzby v období po tzv. rozviazaní rúk orgánom činným v trestnom konaní. M. Ribár vo väzbe strávil nezákonne dvadsať mesiacov. Jeho prepustenie nariadil až Ústavný súd.

Sťažnosť M. Ribára na ESĽP súvisí s podmienkami vo väzbe. Poukazuje v nej, že z pohľadu veľkosti, prístupu k dennému svetlu, čerstvému vzduchu, hygiene, neprerušovanému spánku či pohybu sú tieto podmienky neadekvátne. Napáda aj skutočnosť, že v kolúznej väzbe sú obvinení 23 hodín v cele, na dvor môžu ísť na hodinu denne, dvor však nemá horizontálny výhľad. Poukazuje aj na obmedzenie kontaktov s rodinou.

ESĽP sa pýta, či takéto podmienky väzby sú v súlade so zákazom mučenia, či boli obmedzenia kontaktov s rodinnou naozaj nevyhnutné, či bol M. Ribár vo väzbe diskriminovaný, či využil všetky vnútroštátne nástroje na ochranu svojich práv a ďalšie otázky. ESĽP tiež vládu požiadal, aby predložila dôkazy o kvalite väznice v Banskej Bystrice – veľkosť a kapacitu ciel, počet v nich držaných väzňov a tiež informácie o hygienických podmienkach v nich.

Vojtech Kavečanský proti Slovenskej republike

Ide o podobný prípad a otázky ako pri väzbe advokáta M. Ribára. Notár Vojtech Kavečanský je súdený za spreneveru. Sťažnosťou na ESĽP namieta podmienky vo väznici v Košiciach. Rovnako ako M. Ribár poukazuje na veľkosť ciel, nedostatok denného svetla a spánku, zlú úroveň hygieny, obmedzenie kontaktov s rodinnou a podobne.

V. Kavečanský však navyše tvrdí, že väzba zásadne ovplyvnila aj liečbu jeho posttraumatickej stresovej poruchy. „Externé lekárske návštevy boli vykonávané za prítomnosti väzenskej stráže a sťažovateľ zostal počas nich spútaný na rukách a nohách,“ vyplýva z jeho sťažnosti.

V jeho prípade sa ESĽP pýta vlády tie isté otázky ako pri väzbe advokáta M. Ribára, prvá otázka súvisí s vyjasnením, či sú takéto podmienky v súlade so zákazom mučenia. ESĽP si tiež vyžiadal podrobnosti o väznici v Košiciach.

Panta Rhei proti Slovenskej republike

Sťažnosť siete kníhkupectiev Panta Rhei presvedčila ESĽP, aby sa pozrel na zmysluplnosť epidemiologických opatrení, ktoré vláda prijímala pri pandémii ochorenia covid-19. Spolumajiteľ Panta Rhei podnikateľ Patrik Tkáč z J&T už v priebehu pandémie patril k ich kritikom.

Panta Rhei na ESĽP napáda, že kníhkupectvá museli byť zatvorené, ale supermarkety, ktoré predávali aj knihy, ostali otvorené. Nedávno sa k tomuto opatreniu kriticky vyjadril sudca Ústavného súdu Peter Straka, ktorý systematicky nástojil na tom, aby Ústavný súd aktívnejšie pristupoval k ochrane ľudských práv v súvislosti s epidemiologickými opatreniami. Nenašiel však medzi kolegami podporu a preto väčšinu ústavných sťažností súd odmietol.

Panta Rhei na ESĽP spochybňuje aj koncept prijímania epidemiologických opatrení, ktoré stanovoval Úrad verejného zdravotníctva, hoci na to nemal žiadnu právomoc. ESĽP sa vlády pýta sériu otázok, ktoré súvisia najmä s procesnou prijateľnosťou sťažnosti – či firma dodržala lehotu na jej podania, či vyčerpala vnútroštátne nástroje na ochranu svojich práv a podobne. ESĽP sa však tiež pýta, či podľa vlády došlo pri zatváraní kníhkupectiev k diskriminácii, či takéto rozdielne zaobchádzanie oproti supermarketom bolo opodstatnené a pýta sa tiež to, či mala spoločnosť Panta Rhei reálnu možnosť brániť sa proti takýmto epidemiologickým opatreniam.