Desať ústavných sudcov kritizuje, že senát 5T si v kauze Očistec prisvojil, čo mu nepatrí

Ústavný súd tento týždeň zverejnil rozhodnutie o zastavení konania, v ktorom mal zodpovedať otázku, či je správne, že zo špeciálnej prokuratúry sa nedajú presunúť prípady inam, ak existujú pochybnosti o nestrannosti jej prokurátorov.

Zastavenie konania bola nevyhnutnosť potom, čo do prípadu zasiahol senát 5T Najvyššieho súdu svojím neobyčajne aktivistickým rozhodnutím. Zvedavosť preto vzbudzovalo najmä to, či vôbec a ako na tento počin kolegov z Najvyššieho súdu zareagujú ústavní sudcovia. Písal som o tom už v newslettroch z 25. júna a 6. augusta. 

V jednom z nich som napísal, že snáď k rozhodnutiu o zastavení konania aspoň niekto z trinástich ústavných sudcov pripojí odlišné stanovisko, v ktorom sa proti senátu 5T Najvyššieho súdu vymedzí, že spôsob, akým zasiahli do kauzy Očistec nebol správny.

Nakoniec to dopadlo oveľa lepšie – nebolo treba žiadne odlišné stanovisko, pretože priamočiara kritika je obsiahnutá v samotnom rozhodnutí, ktoré prijal celý Ústavný súd. Na zasadnutí pléna bolo desať ústavných sudcov (Jana Laššáková sa medzičasom vzdala funkcie, z ostatných chýbali sudcovia Ľuboš Szigeti a Peter Molnár).

To, že zo špeciálnej prokuratúry sa ani v prípade zaujatosti jej prokurátorov nedajú prípady presunúť inam, ešte vlani v októbri napadol na Ústavnom súde sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman. Rozhoduje o obžalobe v kauze Očistec. 

„Táto situácia môže v konečnom dôsledku znamenať akceptáciu stavu, že vo veci konal zaujatý orgán a súčasne sa tváriť, že sú dodržané všetky atribúty férovosti či spravodlivého procesu,“ uviedol P. Pulman v rozhodnutí, ktorým prerušil konanie v kauze Očistec a obrátil sa na Ústavný súd.

V Očistci ako poškodený vystupuje aj bývalý advokát a dlhoročný politik Daniel Lipšic, ktorý je teraz špeciálny prokurátor – a jemu podriadení prokurátori kauzu Očistec stíhali a obžalovali.

Je to politicky citlivý prípad. Jedenásť obvinených v ňom prokurátor viní z dvadsiatich skutkov, ktoré sa dajú zjednodušene opísať tak, že v ére predchádzajúcich vlád Smeru podľa obžaloby dochádzalo k rozsiahlemu zneužívaniu polície. Trestne stíhanými sú tam aj bývalý policajný prezident a súčasný poslanec Smeru Tibor Gašpar alebo podnikateľ Norbert Bödör.

Proti rozhodnutiu sudcu P. Pulmana podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry sťažnosť, ktorej senát 5T Najvyššieho súdu tento rok v lete vyhovel.

Rozhodnutie od začiatku vzbudzovalo otázku, či si ním senát 5T neprisvojil právomoc, ktorá patrí iba Ústavnému súdu. Aj emeritný ústavný sudca Ján Drgonec v komentári k Ústave totiž píše, že vyššie postavený súd nemôže nižšie postavenému súdu nariadiť, aby sa prestal domnievať, že zákon nie je v súlade s Ústavou. Také čosi môže urobiť iba Ústavný súd.

Zasiahli ste nám do právomoci, znie z Košíc. Senát 5T Najvyššieho už dopredu vysvetľoval, že právomoc Ústavného súdu si neprisvojuje a rozhodnutie sudcu P. Pulmana ruší preto, že nestrannosť špeciálnej prokuratúry podľa senátu 5T nie je dôležitá pre rozhodnutie o vine a treste v kauze Očistec. Senát 5T tvrdil, že toto je práve jeho právomoc – posúdiť, či je určitý zákon podstatný pre rozhodnutie o vine a treste v konkrétnej trestnej kauze.

„S týmto názorom sa Ústavný súd nestotožňuje,“ píšu ústavní sudcovia. V skutočnosti podľa nich ide stále o tú istú otázku a jej zodpovedanie neprislúcha Najvyššiemu súdu.