Prečo si trestné právo začalo vážiť peniaze viac než život
Týždenný newsletter z 13. novembra 2022.
Dobrý deň
bývalý dlhoročný vyšetrovateľ advokát Rudolf Cádra tento týždeň prispel do diskusie o početných novelách Trestného zákona, ktoré sa objavili v rôznych štádiách legislatívneho procesu (vlastnú pripravuje ministerstvo spravodlivosti, ďalšiu do parlamentu podal koaličný poslanec Milan Vetrák a ďalšiu opozičný poslanec podporujúci koalíciu Tomáš Taraba).
Cádra na jednoduchom príklade podvodu s bytom zrozumiteľne vysvetľuje, prečo si trestné právo začalo vážiť viac peniaze než život – teda, prečo sú majetkové trestné činy postihované prísnejšie alebo podobne prísne než trestné činy proti životu a zdraviu.
Ide o dôsledok toho, že roky sa nehýbalo s definíciou škody. Aj tú chcú teraz jednotliví stakeholderi v Trestnom zákone zmeniť.
Kým v roku 2006 sa dal podľa údajov Národnej banky Slovenska kúpiť byt v priemere za 999 eur za meter štvorcový, tak teraz je to už 2 982 eur. Päťdesiatmetrový byt sa dal teda v roku 2006 obstarať v priemere za menej než 50-tisíc eur.
„Aby teda páchateľovi trestného činu podvodu hrozil trest odňatia slobody 10 až 15 rokov, musel by podvodným spôsobom získať aspoň tri byty, nakoľko musel spôsobiť škodu aspoň 133-tisíc eur,“ píše Cádra v príspevku na webe advokátskej kancelárie. Také niečo sa zdá správne – vysoký trest teda hrozil niekomu, kto trestnú činnosť páchal opakovane alebo vo väčšom rozsahu.
„Tento mechanizmus bol v roku 2006 v poriadku. Zohľadňoval hospodársky stav krajiny a vytváral aj predpoklady pre správny pomer medzi hodnotami chránenými Trestným zákonom,“ píše ďalej.
Čo sa stalo za sedemnásť rokov v dôsledku toho, že limity škody sa zásadnejšie nezmenili? Na to, aby niekomu hrozila basa 10 až 15 rokov stačí, aby sa dopustil podvodu v súvislosti s jediným bytom alebo dokonca iba jeho časťou.
„V porovnaní s rokom 2006, kedy na uloženie obdobného trestu bola potrebná účasť páchateľa na podvodnom konaní na minimálne troch bytoch je tu zjavný nepomer, kedy je možné takéto vysoké tresty odňatia slobody ukladať už aj páchateľom, u ktorých ide o ojedinelý exces v ich živote. Práve toto spôsobilo, že v súčasnosti už neexistuje žiadny hierarchický rozdiel medzi ochranou života a zdravia a medzi ochranou majetku,“ dodal Cádra.