Prečo vyčierňovať menej údajov v súdnych rozhodnutiach

Dobrý deň,

na koniec minulotýždňového vydania newslettra Bez názvu som napísal krátku poznámku, že Okresný súd Žilina nástojil, aby mu žiadosti o sprístupnenie anonymizovaných súdnych rozhodnutí chodili napísané na papieri s vlastnoručným podpisom žiadateľa alebo elektronicky cez štátne schránky na webe Slovensko s elektronickým podpisom, hoci podľa zákona má stačiť obyčajný e-mail.

Zo všetkých doterajších vydaní newslettra vyvolala práve táto drobná poznámka bezkonkurenčne najviac priamych reakcií od jeho odberateľov a ostatných čitateľov, preto cítim, že sa k téme treba vrátiť a dovysvetliť ju.

Kľúčový dôvetok hneď na začiatok – súd uznal, že nepostupoval správne, požadované súdne rozhodnutia poskytol a vysvetlil, prečo k takej situácii vôbec došlo.

• Prvá skupina odberateľov sa pýtala na podrobnosti toho prípadu – aké informácie som žiadal od súdu poskytnúť, či som sa im pred zverejnením newslettra ozval, že nástojenie na žiadosti cez Slovensko.sk nepovažujem za správne a ako to celé nakoniec dopadlo. Táto skupina reakcií súvisela najmä s tým, že poznámku k žilinskému súdu si v newslettri všimla sudkyňa Krajského súdu v Bratislave a nová členka Súdnej rady Dana Jelinková Dudziková, napísala k nej blog a informovala o ňom cez e-mail všetkých sudcov na Slovensku.
• Druhá skupina odberateľov sa ozvala, že nezachytili žiadnu informáciu o okolnostiach odchodu sudcu Jaroslava Maceka z funkcie predsedu Okresného súdu Žilina, ale v newslettri som spomenul, že súdu už predsedá jeho iný kolega. Táto skupina reakcií súvisela najmä s tým, že Macek je uznávaný insolvenčný sudca, veľký fanúšik transparentnosti a spoluautor protischránkového registra – Registra partnerov verejného sektora, ktorý s kolegami na Okresnom súde Žilina rozbiehali, naďalej na ňom pôsobí ako rádový sudca a preto si jeho odchod z funkcie zaslúži širšie vysvetlenie.

Búrka v pohári vody, ale priniesla pozitívne zistenie

S tým Okresným súdom Žilina to bolo takto.

Pretože v novinárskych kruhoch je známe, že sa často odvolávam a niekedy aj súdim pre neposkytnutie informácií, tak ma kolegovia pravidelne upozorňujú na svoje vlastné skúsenosti so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.

Kolega Martin Turček z Aktuality.sk sa takto pred časom ozval, že Okresný súd Žilina mu na rutinnú žiadosť o poskytnutie rozhodnutia odpísal, že najprv má žiadosť poslať napísanú na papieri alebo s elektronickým podpisom a až potom mu rozhodnutie poskytnú.

Začudoval som sa, pretože je to nesprávny postup a nečakal by som ho na Okresnom súde Žilina. Tak som si sám podal žiadosť o poskytnutie toho istého rozhodnutia. Reakcia bola rovnaká – treba najprv napísať žiadosť na papier alebo ju poslať s elektronickým podpisom.

Súdu som obratom poslal reakciu, kde som podrobne vysvetlil, prečo ten postup považujem za nesprávny. Bolo to niekoľko dní pred zverejnením newslettra.

S Martinom Turčekom sme požiadali o poskytnutie súdnych rozhodnutí, ktoré súd vydal v rámci protischránkového registra v súvislosti s preverovaním vlastníckej štruktúry stavebnej spoločnosti TSS Grade, ale nakoniec sa ukázalo, že nebolo dôležité, čo konkrétne sme žiadali. Nesprávny postup totiž nesúvisel s tým, že by súd mal v úmysle čokoľvek tajiť. Išlo skôr o nedorozumenie.

Zo stanoviska podpredsedu Okresného súdu Žilina sudcu Vladimíra Kozáčika vyplynulo, že súd čelí viacerým žalobám od odsúdených, ktorým sa nepáči, že súd poskytuje verejnosti rozsudky, ktoré sú síce anonymizované, ale napriek tomu sa z kontextu dá dovtípiť, ktorého konkrétneho odsúdeného sa rozsudok týka.

Zároveň v rovnakom čase riešili kurióznu situáciu, keď anonym žiadal poskytnúť trestný rozsudok na cudzí e-mail a skutočný adresát z toho ostal znechutený.