Pripomienkové konanie a nadácie. Dve frčky do nosa transparentnosti

„Neotravujte, tu sme pri legislatívnom procese.“ Táto variácia na už zľudovené slová predsedu Smeru Roberta Fica z roku 2016 mi napadla, keď tento týždeň VIA IURIS spoločne s ďalšími 84 organizáciami upozornili na tichú zmenu vládnych legislatívnych pravidiel.

Kabinet Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, teraz Demokrati) ešte 14. decembra bez akejkoľvek verejnej diskusie rozhodol, že verejnosť nebude príliš otravovať v pripomienkovom konaní k návrhom právnych predpisov takzvanými občianskymi hromadnými pripomienkami.

Ide pravdepodobne o bezprecedentnú kritiku, dokopy sa totiž dalo 85 mimovládnych organizácií naprieč rôznymi spektrami záujmov a vyzvali vládu, aby od zmeny upustila.

O čo ide. Ak ste už niekedy podporili akúkoľvek pripomienku k návrhu zákona, urobili ste to pravdepodobne cez portál changenet.sk, peticie.com alebo najnovšie mojapeticia.sk. Dokonca sa mohlo stať, že ste vypĺňali svoje údaje do obyčajného Google alebo 365 online formulára, ktorý vytvorili organizátori pripomienky.

Z pohľadu „back officeu“ to fungovalo tak, že organizátori si z konkrétneho webu alebo formulára stiahli zoznam podporovateľov a poslali ho elektronicky alebo papierovou poštou predkladateľovi, čo je výraz pre ministerstvo alebo iný úrad, ktorý návrh predpisu poslal do pripomienkového konania. Je to dôležitá súčasť občianskej účasti v legislatívnom procese. Ak totiž pripomienku takto podporí aspoň päťsto ľudí, ministerstvá a úrady sa ňou musia riadne zaoberať. Ak ju neakceptujú, dôvody musia vysvetliť.

Fungovanie hromadných pripomienok cez voľne dostupné weby ako changenet.sk či peticie.com má oporu v Legislatívnych pravidlách vlády SR. Vysvetlenie tohto stavu je jednoduché a platí dodnes. Štát historicky nemal web na pripomienkovanie, ktorý by bol používateľsky prívetivý pre masy (ani teraz používaný Slov-lex ním nie je). Funkčnú špecifikáciu webu vymýšľali najmä legislatívci, teda právnici, ktorí sa na profesionálnej úrovni venujú tvorbe právnych predpisov.