Rakúsky model? Ako môže koalícia ovplyvniť novinárčinu o trestných kauzách

Smer, Hlas a SNS chcú zmeniť mediálne predpisy tak, aby to novinárov prinútilo k väčšej opatrnosti pri referovaní o obvineniach alebo jednotlivých dôkazoch proti obvineným. Žiadne podrobnosti nateraz nie sú známe. 

Zmienka o tom je v Programovom vyhlásení vlády, ale píše sa tam iba to, že „vláda nastaví systém informovania verejnosti o trestnom konaní s akcentom na zachovanie prezumpcie neviny a ľudských práv a slobôd dotknutých osôb vyplývajúcich z európskych ľudsko-právnych štandardov“. 

Táto ambícia sa dostala medzi krátkodobé priority v kapitole o trestnej politike štátu hneď po zosúladení trestných sadzieb so západoeurópskymi krajinami, na čom už ministerstvo spravodlivosti pracuje. Znamená to, že konkrétnejší návrh zmien v mediálnych predpisoch by mohol byť známy hneď potom, asi v najbližších mesiacoch.

Ďalší neurčitý záväzok o objektivite informácií a efektívnej ochrane proti porušovaniu prezumpcie neviny je v kapitole o kultúrnej politike, čo môže byť signál, že predstavy Smeru a Hlasu (ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo vnútra) o konkrétnom riešení sa môžu líšiť od predstáv SNS (ministerstvo kultúry). 

Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu sa obáva, že tieto ambície vlády Roberta Fica môžu priniesť zákaz zverejňovania plných mien podozrivých.

Zdá sa mi pravdepodobnejšie, že koalície v tomto prípade novinárom priamo nič nezakáže, ale odkopíruje právnu úpravu z iného štátu Európskej únie – Rakúska, kde má medializácia trestných kauzách podrobnejšie pravidlá už tridsať rokov. 

Rakúsky model. Hranice nakreslili až súdy. Ešte v roku 1992 sa do rakúskeho zákona o médiách dostalo ustanovenie, ktoré má názov ochrana prezumpcie neviny a voľne sa dá preložiť takto: kto je podozrivý z trestného činu, ale nie je právoplatne odsúdený a je v médiách označený ako usvedčený, vinný alebo ako páchateľ trestného činu a nielen ako podozrivý, má nárok proti vydavateľovi alebo vysielateľovi na odškodné.