Sebaklam bývalého sudcu, spor o vrátenie úrokov a manipulácia o manipulácii nahrávok

Črtá sa väčšia byrokracia pri pôžičkách a spory o vrátenie úrokov?

Pred pár týždňami Súdny dvor Európskej únie (EÚ) zverejnil informáciu, že Krajský súd v Prešove mu položil otázky v spore, kde vystupuje najväčšia tuzemská retailová banka Slovenská sporiteľňa, čo dávalo tušiť, že pôjde o spotrebiteľský spor s potencionálne veľkým dopadom. Túto predtuchu potvrdzuje uznesenie s otázkami, ktoré krajský súd sprístupnil v uplynulých dňoch. 

Súdneho dvora EÚ sa pýta aj to, ako by mali zmluvy o pôžičkách definovať ich trvanie. Musí tam byť explicitné vymedzenie času? Napríklad, že zmluva sa uzatvára na päť rokov alebo do 31. decembra konkrétneho roka? Alebo postačí, že sa trvanie zmluvy dá odvodiť od iných jej ustanovení? 

Samotný Krajský súd v Prešove sa podľa odôvodnenia otázok prikláňa k tomu, že trvanie zmluvy by malo byť dohodnuté explicitným časovým údajom, ale sám o tom rozhodnúť nemôže.

Obsah zmlúv k pôžičkám totiž upravuje európska smernica o spotrebiteľských úveroch. Píše sa v nej, že v zmluve sa „zrozumiteľne a stručne uvedie dĺžka jej trvania“ a iba Súdny dvor EÚ má právomoc interpretovať, čo konkrétne to znamená.

V prípade, ktorý krajský súd rieši, banka v zmluve o spotrebiteľskom úvere konkrétny dátum nemala. Píše sa v nej, že „zmluva sa uzatvára na dobu určitú až do úplného vyrovnania všetkých vzťahov, ktoré vznikli v súvislosti s úverom“.