Súd sa zatiaľ vyhýba skutočnej kontrole výhod pre kajúcnikov a Ficov výpad na senát 5T

Špecializovaný trestný súd má za sebou prvú sériu rozhodnutí podľa tej časti novely Trestného poriadku, ktorej zmyslom bolo dostať pod súdnu kontrolu výhody, ktoré orgány činné v trestnom konaní dávajú spolupracujúcim obvineným výmenou za ich usvedčujúce svedectvá. Účinná je od 15. marca. Ústavný súd ju nepozastavil. 

Ani v jednom z dostupných rozhodnutí sudcovia nevyhodnotili, či je zoznam benefitov pre spolupracujúcich obvinených – ktorí sú častokrát korunnými svedkami – kompletný a obsahuje iba zákonné výhody. Práve takúto kontrolu chcela koalícia Smeru, Hlasu a SNS priniesť aj do rozpojednávaných káuz.

Sudcovia Špecializovaného trestného súdu tvrdia, že takáto povinnosť z novely vyslovene nevyplýva a podľa nich stačí, aby prokurátor súdu doplnil zoznam benefitov a to, či v ňom niečo chýba alebo nebodaj niektorá z výhod je protiprávna, rozhodnú neskôr podľa dôkazov v konkrétnom prípade.

Tento názor Špecializovaného trestného súdu nemusí byť správny, ale definitívnu odpoveď na to dá v najbližších týždňoch Najvyšší súd. Práve v týchto dňoch sa tam dostanú prvé sťažnosti obžalovaných.

Nudné, ale dôležité. Môže sa zdať, že ide o nudnú otázku, ktorá súvisí iba s procesnými pravidlami trestného konania. V skutočnosti ide o dôležitý argumentačný súboj – právne aj politicky. 

Ak totiž Najvyšší súd skoriguje názor kolegov zo Špecializovaného trestného súdu, znamená to, že veľké kauzy ako Dobytkár alebo Mýtnik sa môžu vrátiť na začiatok, hoci v priebehu dvoch rokov v nich súd pojednával už niekoľko desiatok dní. 

Ak by totiž Špecializovaný trestný pristúpil k vyhodnoteniu benefitov a konštatoval, že orgány činné v trestnom konaní boli k spolupracujúcim svedkom láskavé a v rozpore so zákonom nestíhali niektorú ich vlastnú trestnú činnosť alebo boli pri jej stíhaní vleklé, podľa novely Trestného poriadku by súd musel obžalobu odmietnuť a prípad by sa tak vrátil do prípravného konania.

Naopak, ak Najvyšší súd názor kolegov zo Špecializovaného trestného súdu potvrdí, bude to mať najmä politický význam. Táto časť novely by sa totiž stala pre rozpojednávané kauzy bezvýznamná a tie by napredovali podľa doterajšieho tempa a pravidiel. Parlamentná opozícia by také rozhodnutie Najvyššieho súdu asi interpretovala ako dôkaz, že unáhlený postup ministerstva spravodlivosti pri príprave noviel trestných predpisov zapríčinil, že ich text správne nezachytil ani samotnou vládou formulované ciele.

Ministerstvo spravodlivosti od stredy nereagovalo na otázky k tejto téme.

Kde je problém. Prokurátori podľa paragrafu 567t novelizovaného Trestného poriadku mali desať dní na to, aby v rozpojednávaných kauzách doplnili k obžalobe zoznam výhod pre spolupracujúcich svedkov. Táto lehota uplynula 25. marca. 

V novele sa ďalej píše, že po doplnení „súd bezodkladne rozhodne o tom, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti“. Špecializovaný trestný súd túto vetu interpretuje tak, že podľa nej stačí rozhodnúť o tom, že po doplnení zoznamu benefitov je obžaloba kompletná. 

Ibaže hneď za citovanou vetou nasleduje ďalšia, podľa ktorej sa pri rozhodovaní o splnení zákonných náležitostí obžaloby „primerane postupuje“ podľa paragrafov 241 a 244 Trestného poriadku. Ide o ustanovenia o predbežnom preskúmaní obžaloby. 

Práve tie oprávňujú súd odmietnuť obžalobu v prípade závažných procesných chýb alebo porušenia práva na obhajobu. Po novele sa práve v paragrafe 244 píše, že „súd pri predbežnom prejednaní obžalobu odmietne, ak zistí (...), že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity“. 

Ak teda novela pri doplnení zoznamu benefitov v rozpojednávaných kauzách odkazuje práve na paragraf, podľa ktorého treba zisťovať, či boli spolupracujúcemu svedkovi poskytnuté nezákonné benefity, ako Špecializovaný trestný súd dospel k tomu, že to robiť netreba?