Sudca Šamko: Už sa nerozbíja hlava o stôl, ovplyvňovanie obvineného je o psychológií

Ak obhajoba nájde svedka a neoficiálne sa ho pýta, čo vie o prípade, orgány činné v trestnom konaní v tom vidia ovplyvňovanie prípadu. Ak to robí polícia, je to v poriadku? pýta sa predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave sudca PETER ŠAMKO.

Práve jeho vlaňajší článok vniesol do verejného diškurzu pojem preparácia obvineného. Je to metóda výsluchu, pri ktorej polícia aj bez otvoreného nátlaku dokáže ovplyvniť výpoveď obvineného, ktorý je stíhaný vo väzbe – sugestívnou debatou a pozitívnym prístupom. Niektoré črty preparácie cítiť na zverejnenej nahrávke neoficiálneho rozhovoru medzi policajtami a spolupracujúcim svedkom Františkom Imreczem. Šamko ju komentovať nechce.

Potvrdzuje však, že je naivné očakávať, že by sa objavila nahrávka otvoreného nátlaku, zastrašovania či priameho navádzania na krivú výpoveď. „Už nikto nikomu nerozbíja hlavu o stôl ani neprikladá zbraň k čelu a nepovie mu, že budeš vypovedať toto a toto. Preklopilo sa to v niektorých prípadoch do psychologickej práce s obvineným. Ale výsledok je totožný, obvinený - v úvodzovkách - dobrovoľne činí kajúcne priznanie,“ hovorí Šamko

Začiatkom minulého roka ste na Právnych listoch zverejnili príspevok, kde popisujete preparáciu ako neprijateľný spôsob vypočúvania. Prečo ste sa tomu venovali?

Aby som pripomenul, že takýto spôsob vedenia dokazovania je a mal by byť nelegálny. Vyplýva to aj z judikatúry, ktorá bola sformovaná pred desiatkami rokov. Ten popis preparácie som si nevymyslel. Odkazujem v článku na knihu doktora Rašla, ktorý túto nezákonnú metódu výsluchu publikačne rozpracoval (vojenský prokurátor Anton Rašla, v rokoch 1946-1947 bol žalobcom v procese s exprezidentom Jozefom Tisom, pozn. autora). V 50. rokoch 20. storočia pôsobil ako prokurátor, navštevoval väzenia.

Z roku 1968 máme judikatúru, ktorá zakazuje, aby vyšetrovateľ predkladal vypočúvanej osobe svoju verziu udalostí s cieľom prispôsobiť jej výpoveď tak, aby bola v súlade s inými dôkazmi alebo predstavou policajta o priebehu skutkového deja. Doktor Rašla preparáciu prirovnáva k cvičeniu zvierat v cirkuse. Je teda zrejmé, že už vtedy takéto techniky existovali. Súviselo to s tým, že fyzické ataky či zrejmé vyhrážky počas výsluchov boli na ústupe.

Ešte vlani sa mi váš príspevok zdal prehnaný a tiež trochu dehumanizujúci práve preto, že ste to prirovnali k drezúre zvierat. Teraz však došlo k zverejneniu nahrávky z odpočúvania kancelárie NAKA, ktoré v roku 2021 realizovala policajná inšpekcia a zrazu sa všetko, čo ste popísali, zdá reálne. Zachytáva rozhovor medzi spolupracujúcim obvineným Františkom Imreczem a príslušníkmi NAKA. Obsah zodpovedá šablóne preparácie, ktorú v príspevku popisujete – obvinený vo väzbe, pozitívny prístup, sugestívne otázky. No už pred zverejnením nahrávky odkazy na váš príspevok o preparácii opakovane vnášali do verenej diskusie advokáti, ale najmä politici. Aké ste naň po zverejnení dostali bezprostredné reakcie od kolegov sudcov, prokurátorov či policajtov?

To prirovnanie k drezúre v cirkuse použil doktor Rašla. V príspevku som doslova prebral niektoré časti jeho knihy, čo tam aj spomínam. Príspevok vtedy vzbudil záujem. Všimli si ho aj médiá, vyjadroval som sa k nemu pre Hospodárske noviny. Pamätám si, že mi bolo vyčítané, že píšem o preparácii a neponúkam konkrétne dôkazy.

Vyčítal vám to predseda Súdnej rady Ján Mazák, ktorý v rozhovore pre Denník N uviedol: „Ako môže jeden sudca napísať, že sa to deje, a neponúknuť príklad? Keď sa to deje v súčasnosti, tak to znamená, že orgány činné v trestnom konaní páchajú trestné činy.“

Nebolo to korektné, pretože už v príspevku som príklady uviedol. Kolegovia na krajskom súde mali prípad, ktorý nebol mediálne známy a bolo tam podozrenie, že spolupracujúci svedkovia mohli byť v pozadí inštruovaní políciou alebo im mohli byť dávané do pozornosti určité skutočnosti, aby si ich osvojili. Kolegovia si všimli, že títo spolupracujúci svedkovia si plynutím času pamätali viac a viac podrobností, čo vyhodnotili tak, že to indikuje podozrenie z vystupňovanej snahy usvedčovať obžalovaného z trestnej činnosti aj nad rámec ich možných a reálnych pamäťových stôp. Dá sa teda povedať, že tam v pozadí mohla byť preparácia. Potom tam bol iný príklad, keď spoluväzeň vypovedal, že obvinený sa z papiera učil naspäť svoju výpoveď.

Aké reakcie ste však dostali z praxe? Napríklad od policajtov.

Takmer každý obhajca vám povie, že sa s touto technikou stretol a že za jeho klientom chodia bez jeho vedomia do väzby opakovane operatívni pracovníci polície a venujú sa mu. Takmer každý policajt vám naproti tomu povie, že to tak nie je. Taká je situácia. Ale z niektorých prípadov to naozaj vyskakuje. Napríklad spolupracujúca osoba vypovedá spontánne desať strán, povie pritom dvadsať mien v rôznych situáciách, zakončí to tak, že už uviedla všetko a nasleduje prekvapivá otázka vyšetrovateľa – a čo viete o osobe iks ypsilon, ktorá sa mala vami popisovaného konania tiež zúčastniť? Tá osoba, ktorú spomenul vyšetrovateľ v otázke pritom nebola uvedená v žiadnom skutkovom deji, nikto ju nespomínal a to ani spolupracujúca osoba. Predstavte si, že tam sedí obvinený, ktorý je vo väzbe, ihneď vytuší, že by mal niečo povedať aj o osobe, ktorú uviedol vyšetrovateľ v otázke, lebo ak by nebola podstatná, vyšetrovateľ by sa na ňu nepýtal. Môže to byť kľúč k slobode. Potom sa výsluch preruší, príde na ďalší termín a obvinený povie, že si spomenul na osobu iks ypsilon a vie uviesť aj niečo o jej trestnej činnosti.

Ale zákulisná práca so svedkami a obvinenými, takzvané operatívne vyťažovanie, nie je nelegálne.

Operatívne získavanie informácií je legálne. To je jasné. Bez toho by sa polícia ťažko dozvedela niečo, čo nevie. Ale nesmie to prekročiť hranice zákonnosti. Z niektorých výpovedí možno vyvodiť podozrenie na preparáciu. Ale vlani som to naozaj písal vo všeobecnosti ako opis techniky, ktorá existuje, ale mala by byť neprijateľná. Napríklad v prípade doktora Mamráka (bývalý krajský prokurátor v Nitre Jozef Mamrák, ktorý bol nezákonne stíhaný na základe výpovede spolupracujúceho svedka, pozn. autora) sa viedlo trestné stíhanie pre podozrenie, že policajti ukazovali kajúcnikovi fotografie, aby neskôr pri oficiálnej rekognícii vedel obvineného identifikovať. Jednoducho občas vyskočí niečo, z čoho vyplýva, že niekde v zákulisí sa s tými svedkami aktívne a neprípustne pracuje.

Vypočuli ste si zverejnenú nahrávku rozhovoru medzi spolupracujúcim obvineným Imreczem a policajtmi NAKA?

Nie, čítal som prepis, ktorý koluje na internete.