Takto sa nám čoskoro minú nestranní sudcovia, skúška odvahy Súdnej rady a Kočner proti Europolu

Pri tomto štýle trestných stíhaní sa nám čoskoro minú nestranní sudcovia

„V § 31 sa vypúšťa odsek 3.“ Za touto krátkou vetou v novele Trestného poriadku z 8. februára sa skrýva významná zmena. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch vyvolá medzi sudcami, prokurátormi a obhajcami polemiku, ktorá pravdepodobne odsunie aj niektoré pojednávania v exponovaných kauzách. Táto polemika bude mať totiž podobu námietok zaujatosti, vyjadrení k nim a konečného rozhodovania nadriadených súdov o nich.

Táto novelizačná veta spôsobí, že z Trestného poriadku po vyše piatich rokoch zmizne toto ustanovenie: „Dôvodom vylúčenia sudcu alebo senátu nie je skoršie rozhodnutie sudcu alebo senátu o obvinenom, spoluobvinenom alebo o iných obvinených, ktorých trestné činy spolu súvisia.“ Novelizačná veta bude účinná od piatka 15. marca, Ústavný súd jej účinnosť nepozastavil.

Na menších súdoch sa v prípade káuz s väčším počtom obvinených môžu postupne minúť nestranní sudcovia, ak bude prokuratúra obvinených stavať pred súd postupne a nie naraz alebo vo väčších celkoch. Týka sa to aj Špecializovaného trestného súdu, kde je momentálne trinásť sudcov.

Dopady sa dajú ilustrovať na konkrétnom prípade z minulosti.

V roku 2020 senát Špecializovaného trestného súdu zložení z predsedu sudcu Emila Klemaniča a členov sudcov Pamely Záleskej a Jána Buvalu odsúdil Mariana Kočnera a Pavla Ruska za falšovanie zmeniek televízie Markíza. Ten istý senát v roku 2021 odsúdil v samostatnom trestnom konaní ich komplica Štefana Agha, ktorý sa na ich falšovaní tiež podieľal.

Ak by vtedy bola účinná aktuálna novela Trestného poriadku, nebol by takýto postup samozrejmý a Š. Agh by sa mohol dožadovať, aby ho súdili iní sudcovia – senát E. Klemaniča, P. Záleskej a J. Buvalu by mohol byť z rozhodovania vylúčený pre nedostatok nestrannosti, pretože už skôr rozhodol o vine M. Kočnera pre ten istý skutok.

Uzatvorené kauzy však táto zmena Trestného poriadku už neovplyvní, staršie neuzatvorené rozpojednávané prípady áno.

Aké vážne budú dopady na trestné konania, závisí od výsledkov polemiky medzi sudcami, prokurátormi a obhajcami. Rozhodujúce slovo v nej bude mať Najvyšší súd. Práve on nakoniec nakreslí (napíše) hranicu, do ktorej bude platiť predpoklad, že sudcovia sú nestranní, hoci v samostatných trestných konaniach rozhodovali o súvisiacich trestných činoch alebo vine spoluobvinených.

Pred siedmimi rokmi Najvyššiemu súdu stanovenie takejto hranice nevyšlo. Jednoduché to nebude mať ani teraz.

Nevraciame sa späť, pretože diškurz je ďalej. V tomto prípade sa oplatí obzrieť do minulosti. Ukazuje totiž, že právna úprava sa občas príjme, aby sme oddialili skutočné riešenie problému, ktoré je nepopulárne (v tomto prípade zaistenie férového procesu mafiánom aj s rizikom, že budú oslobodení alebo prepustení na slobodu). Tento pohľad zároveň ukazuje, že jednoduchý návrat k pravidlám spred piatich rokoch nie je možný, pretože medzičasom došlo k podstatnej zmene (významnému rozsudku ESĽP)

Ustanovenie, ktoré Smer, Hlas a SNS teraz vyškrtli z Trestného poriadku je účinné vyše päť rokov a do zákona sa dostalo na návrh ministerstva spravodlivosti pod vedením Gábora Gála (Most-Híd) v roku 2018, keď bola pri moci koalícia strán Smer, Most-Híd a SNS. Ministerstvo vtedy túto zmenu odôvodňovalo snahou o zamedzenie „účelových námietok“ zaujatosti proti sudcom.

Začali sa totiž objavovať výhrady, že o vine nespolupracujúcich obvinených nemôžu rozhodovať sudcovia, ktorí predtým schválili dohodu o vine a treste ich spoluobvineným, ktorí sa k trestnej činnosti priznali – jednoducho preto, že pri posudzovaní si robia názor aj na vinu spoluobvinených, ktorí sa k trestnej činnosti nepriznávajú. 

Najvyšší súd mal iný názor a v roku 2017 k tomu prijal zjednocujúce stanovisko, že títo sudcovia môžu súdiť aj prípady nespolupracujúcich obvinených. Ministerstvo to následne v roku 2018 natvrdo napísalo do Trestného poriadku, aby sa už justičný systém nezaťažoval „účelovými námietkami“.