Justičné chucpe, divná bruselská korešpondencia, prvá odmietnutá obžaloba a online kataster

Týždenný newsletter Bez názvu zo 14. apríla 2024.

Justičné chucpe, divná bruselská korešpondencia, prvá odmietnutá obžaloba a online kataster
Týždenný newsletter Bez názvu zo 14. apríla 2024.

Justičné chucpe

Siedmi členovia Súdnej rady v piatok podali návrh na odvolanie Jána Mazáka z funkcie predsedu tohto ústavného orgánu sudcovskej legitimity. Na Právnych listoch zverejnili anonymizované znenie návrhu.

Nie je to príjemné čítanie. Miestami to vyzerá ako návrat v čase o viac než dekádu. Do éry Štefana Harabina, pretože doteraz sa práve s ním spájali najväčšie podozrenia z prenasledovania nepohodlných sudcov.

Návrh na odvolanie J. Mazáka na deviatich konkrétnych prípadoch ilustruje, že odkedy sa v roku 2020 ujal funkcie, podľa navrhovateľov opakovane zneužíval právomoc, ktorá mu nepatrí – poza chrbát Súdnej rady nechával lustrovať informácie o sudcoch.

Navrhovatelia tvrdia, že v dvoch z deviatich doteraz identifikovaných prípadov sa k tomu odhodlal iba na základe anonymného podnetu. V ďalšom prípade prišiel podnet s podpisom, ale obyčajným e-mailom bez elektronického podpisu alebo papierového doplnenia.

Oprávnenie lustrovať sudcov podľa zákona patrí Súdnej rade ako kolektívnemu orgánu alebo jej kontrolným komisiám, ktoré preverujú napríklad majetky sudcov. 

„J. Mazák si ‚prisvojil‘ kompetenciu Súdnej rady ako kolektívneho orgánu a Sekciu vyhľadávania, informácií o majetkových pomeroch sudcov a o sudcovskej spôsobilosti (oddelenie Kancelárie Súdnej rady, ktoré administruje lustračné zadania od Súdnej rady a kontrolných komisií, a následne ich analyzuje, pozn. autora) zneužil ako svoju súkromnú detektívnu službu, ktorá podľa jeho protiprávnych pokynov zbierala informácie na vybraných sudcov,“ tvrdia siedmi navrhovatelia.

Ak sa na prípad uplatní rovnaká optika, ktorú J. Mazák použil napríklad pri diskusii o vzťahu medzi sudkyňou Špecializovaného trestného súdu a novinárkou mienkotvorných novín, ktorá podľa neho vyzerala ako snaha o diskreditáciu sudkyne, tak obavy autorov návrhu na odvolanie J. Mazáka, že jeho aktivity vyzerajú ako zbieranie kompromitujúcich materiálov na nepohodlných sudcov nepôsobia prehnane.

Veľavravné bude to, čo bude „deň po tom“. Súdna rada by mala o návrhu rokovať už v utorok. Dá sa očakávať búrlivá diskusia. Iba že by sa stalo niečo nepredvídateľné (náhle ochorenie J. Mazák alebo jeho dobrovoľná abdikácia). 

Už koncom minulého roka čelil J. Mazák návrhu na odvolanie, funkciu ustál o jediný hlas. Teraz na jeho odvolanie bude stačiť, ak sa k navrhovateľom pripoja aj ostatní členovia Súdnej rady zvolení sudcami. Lustrácie kolegov môžu byť citlivou témou aj pre nich. Denník N predpovedá, že odvolanie J. Mazáka je „pravdepodobné“.

Vo verejnej debate sa určite objavia interpretácie, že ide o mocenskú snahu zbaviť sa „dobrého“ predsedu Súdnej rady, ktorá súvisí s kritickými prejavmi vládnej moci na jeho adresu a výmenou vládnych nominantov v rade. Ak členovia Súdnej rady J. Mazáka z funkcie odvolajú, bude dôležité sledovať ich ďalšie kroky. Práve tie totiž prezradia najviac o úprimnosti ich súčasných úmyslov. 

Podozrenia, ktoré formulujú v návrhu na odvolanie sú totiž tak vážne, že po prípadnom odvolaní J. Mazáka by mal nasledovať interný audit, aby sa zistilo, v koľkých podobných prípadoch došlo k využitiu lustračného oprávnenia bez toho, aby o tom rozhodla Súdna rada alebo kontrolná komisia. A tiež to, aké informácie predseda Súdnej rady zhromaždil a čo sa s nimi potom dialo. Súdna rada by mala zároveň okamžite prijať vnútorné samoregulačné pravidlá, ktoré budúcemu predsedovi zabránia lustrovať sudcov poza chrbát rady alebo kontrolných komisií. 

Treba dodať, že lustračné oprávnenie získala Súdna rada v rámci zmien v justícii z roku 2020, takže nejde o nič, čo by malo za sebou dlhé roky ustálenej praxe. 

Tri príklady. Spomedzi deviatich prípadov sú osobitne zaujímavé tieto tri (ich podrobnosti sa dajú identifikovať z kontextu, hoci v zverejnenom návrhu sú anonymizované):

  • Vlani v decembri J. Mazák preposlal anonym proti členovi Súdnej rady a sudcovi Krajského súdu v Bratislave Petrovi Šamkovi vtedajšiemu špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi. Do týždňa mu prišla z Úradu špeciálnej prokuratúry odpoveď. Obratom dal J. Mazák pokyn vyšetrovacej sekcii Kancelárie Súdnej rady, aby anonym preverila a tá sa pokúšala zistiť, či bratislavská kriminálka nevyšetruje aj aktívnych sudcov. Všetko sa to dialo v čase, keď Súdna rada prvýkrát rokovala o návrhu na odvolanie J. Mazáka z funkcie a návrh podporoval aj P. Šamko.
  • Vlani v lete sa J. Mazák zapodieval e-mailovým podnetom, hoci prišiel bez elektronického podpisu a autor ho nedoplnil ani papierovo. Pisateľ sa dožadoval, aby bol preverený majetok sudkyne Okresného súdu Galanta, pretože podľa neho mala kariéru dohodnutú vopred. Predseda Súdnej rady dal pokyn vyšetrovacej sekcii Kancelárie Súdnej rady, aby pisateľa vyzvala na podpísanie podnetu a doplnenie osobných údajov o zomrelej babke sudkyne a tiež o notárovi, ktorý prejednával dedičstvo po nej. Siedmi členovia Súdnej rady, ktorí navrhujú odvolanie J. Mazáka tvrdia, že v tomto prípade mal e-mail „odložiť bez prijatia ďalšieho opatrenia“ preto, že nebol podpísaný a nie pýtať od autora ďalšie detaily. Dotknutá sudkyňa je dcérou advokáta Ľudovíta Štangloviča, ktorý je činný napríklad v kauze Mýtnik ako obhajca Jozefa Brhela. Pracuje aj na iných kauzách v pôsobnosti bývalej špeciálnej prokuratúry.
  • Začiatkom minulého roka dal J. Mazák pokyn, aby vyšetrovacia sekcia Kancelárie Súdnej rady zaistila podklady o preverení trestného oznámenia proti sudkyni Okresného súdu Malacky. Pokyn dal dva týždne potom, čo táto sudkyňa vydala neodkladné opatrenie, ktorým uzemnila novoobstaraný vrtuľník ministerstva vnútra. Dôvodom boli pochybnosti o férovosti obstarávania v ére ministra Romana Mikulca (OĽaNO). Krajský súd neskôr neodkladné opatrenie zrušil.

Kontext. Podozrenie, že J. Mazák necháva lustrovať sudcov poza chrbát Súdnej rady alebo kontrolných komisií vyslovili niektorí členovia rady už dávnejšie. Pravdepodobne prvýkrát sa toto podozrenie objavilo pri sudcovi Špecializovaného trestného súdu Michalovi Trubanovi v súvislosti s jeho disciplinárnym stíhaním v roku 2020. Téma vyvrcholila na poslednom zasadnutí Súdnej rady v marci. Jej členovia odhlasovali, aby J. Mazák vysvetlil obsah listu v súvislosti s M. Trubanom a predložil zoznam prípadov, v ktorých nechal na vlastnú päsť lustrovať sudcov. Nateraz nie je známe, či predseda Súdnej rady už tieto informácie členom poskytol a odkiaľ pochádzajú konkrétne dáta, ktorými sa argumentuje v návrhu na jeho odvolanie.


Prvýkrát odmietli obžalobu pre benefity kajúcnikovi

Špecializovaný trestný súd v uplynulých dňoch sprístupnil podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám druhú sériu rozhodnutí podľa novely Trestného poriadku, ktoré súvisia so zoznamom benefitov a posudzovaním ich zákonnosti aj v rozpojednávaných kauzách. Ide o benefity, ktoré majú spolupracujúci obvinení dohodnuté s prokuratúrou výmenou za usvedčujúce výpovede. 

Minulý týždeň som v newslettri písal, že v prvých dňoch vydal súd trinásť takýchto rozhodnutí. Vo všetkých konštatoval, že prokuratúra doplnila zoznam benefitov, ale ich zákonnosť neskúmal ani v jednej z rozpojednávaných káuz. Pritom práve to bola pointa novely Trestného poriadku.

V druhej sérii prevažne z prvého aprílového týždňa Špecializovaný trestný súd vydal osem rozhodnutí v súvislosti s benefitmi

Kauza údajnej pozemkovej mafie. Vôbec prvýkrát súd v rozpojednávanej kauze odmietol obžalobu z dôvodu, že prokuratúra nepredložila kompletný zoznam benefitov. 

„Súd odmieta obžalobu z 29. marca 2017, lebo prokurátor nepredložil všetky potrebné záznamy, z ktorých by bolo možné zistiť rozsah a obsah benefitov poskytnutých spolupracujúcej osobe, ktorá vypovedá ako svedok, čím neumožnil súdu hodnotiť zákonnosť takýchto benefitov,“ znie výrok uznesenia. Prijal ho senát predsedu sudcu Jána Buvalu a členov sudcov Ruženy Sabovej a Milana Cisarika. Ak rozhodnutie potvrdí Najvyšší súd, kauza sa vráti naspäť do prípravného konania.

Rozhodnutie je síce anonymizovaného, ale z jeho kontextu vyplýva, že ide o prípad údajnej pozemkovej mafie, v ktorej je obžalovaný aj bývalý príslušník SIS Michal Hrbáček. Známy je najmä pre svoju údajnú účasť na únos Michala Kováča ml. v 90. rokoch minulého storočia. V prípade údajnej pozemkovej mafie je spolupracujúcou osobou Jozef Drag, podľa denníka SME sedemkrát právoplatne odsúdený recidivista, ktorý v minulosti na súde vyhlásil, že pracoval aj ako policajný agent.