Keď predseda súdu strieľa delom na vrabce a vratké odhady pravdovravnosti

Nemci hovoria strieľať delom na vrabce, Angličania rozbíjať orechy ťažkým kladivom. Takéto frázy zvyknú prehodiť, keď niekto používa na riešenie problému silnejšie nástroje než je nevyhnutné. Riešenie za akúkoľvek cenu. Často tak dá nechtiac vedieť, že mu na probléme až nezdravo záleží.

Spomenul som si na tieto idiómy tento týždeň v súvislosti s vývojom sporu s Ústavným súdom o sprístupnenie mien poradcov a ich zaradenia k jednotlivým sudcom Ústavného súdu.

Predseda súdu Ivan Fiačan totiž aj pred košickým administratívnym súdom zotrval na tom, že ich mená a informácia, ktorému konkrétnemu sudcovia radia, nesmie poskytnúť verejnosti, pretože ide o osobné údaje. Píše sa to v 27-stranovom vyjadrení k žalobe, ktorú som začiatkom leta podal v súvislosti s nesprístupnením informácií o poradcoch (písal som o tom tu, tu a tu).

Kancelária Ústavného súdu najala na zastupovanie advokátsku kanceláriu BDO Legal, jednu z desiatich najväčších medzinárodných právnických firiem v krajine. Z vyjadrenia k žalobe vyplýva, že snahu o sprístupnenie informácií o poradcoch vníma predseda Ústavného súdu ako „konanie majúce charakter nie účelne, ale účelovo uplatňovaného práva“.

Nie je to žiadna tragédia

Ak mám správne informácie z justičného prostredia, tak už v lete, keď som o tomto prípade písal prvýkrát, nie všetci sudcovia prijali postoj predsedu súdu s pochopením. Inak povedané, medzi trinástimi ústavnými sudcami boli aj takí, ktorí v súčasnom znení zákona o slobodnom prístupe k informáciám videli priestor na poskytnutie informácií o poradcoch a videli v tom aj zmysel. 

Neústupčivosť, s akou Ústavný súd k téme naďalej pristupuje, by ich mohla posmeliť k tomu, aby ich prípadný nesúhlas dostal hmatateľnejšiu podobu než anonymné neoficiálne reči v kuloároch. 

Samozrejme, má to istý limit – celý prípad sa totiž môže veľmi rýchlo dostať pred Ústavný súd. Ak sa totiž Správny súd v Košiciach prikloní k argumentom I. Fiačana, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám zakazuje poskytnutie údajov o poradcoch, potom by sa mohol obrátiť na Ústavný súd, že to nie je v súlade s ústavou.

Prečo by napriek tomu sudcovia nemali mlčať, ak sa im netransparentnosť bridí? Z tých istých dôvodov, pre ktoré by malo dôjsť k poskytnutiu samotných informácií o poradcoch – pretože tu ide o dôveru v ich konania a rozhodnutia. Často aj politicky a spoločensky citlivých. Nepochybne na ne majú vplyv aj poradcovia a teraz to už definitívne vyzerá tak, že Ústavnému súdu (alebo aspoň jeho predsedovi) až príliš záleží na tom, aby informácie o nich verejné neboli.

Predseda Ústavného súdu síce vplyv poradcov na rozhodovanie podceňuje, keď neustále zdôrazňuje, že sudcovia sú tí, ktorí majú konečnú zodpovednosť za rozhodnutia, čo som síce nikdy nepopieral, ale naproti tomu stoja príspevky v zahraničných zborníkoch, že poradcovia a asistenti sudcov majú veľký neformálny vplyv a tento musí byť skúmaný.