Kto je v tomto príbehu psíček a mačička, a kto zlý pes

Rade Európy musíme priznať, že ochrana pred odpočúvaním nefunguje

V predchádzajúcom vydaní newslettra Bez názvu z nedele 17. marca (ospravedlňujem sa, že na trend.sk tentokrát vyšiel s dlhším oneskorením) som písal o chabej kontrole odpočúvaní Slovenskou informačnou službou (SIS). 

Poslanci neboli schopní osem rokov sfunkčniť komisiu na kontrolu odpočúvaní. Dôvodom boli rôzne politické nezhody. Bez spätnej kontroly je rovnako dlho aj využívanie telekomunikačných metadát, čo sú výpisy hovorov, údaje o pohybe telefónu, zoznam navštívených webov a podobne. 

Nedostatočnú kontrolu odpočúvaní nám opakovane vyčítal Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo veciach Varga proti Slovenskej republike a Haščák proti Slovenskej republike.

Obe rozhodnutia súvisia s neochotou SIS a orgánov presádzajúcich právo zničiť výsledky nezákonného odpočúvania zo spravodajskej operácie Gorila z rokov 2005 a 2006, ale zároveň pomenúvajú vážne systémové nedostatky pri kontrole odpočúvaní. Ich riešenie nikdy nepatrilo k politickým prioritám žiadnej z doterajších vlád.

Zašlo to tak ďaleko, že Ústavný súd sa nedávno priklonil k tomu, že túto legislatívnu medzeru vyplní vlastnou činnosťou. Pravdepodobne to znamená, že samotní ústavní sudcovia dozrú na to, či SIS zničí všetky výsledky nezákonného odpočúvania. Nikto netuší, ako to bude v praxi vyzerať.

Keď som to všetko písal do predchádzajúceho newslettra, netušil som, že iba pár hodín predtým prijal Výbor ministrov Rady Európy kritické stanovisko v súvislosti s nedostatočnou kontrolou odpočúvaní na Slovensku.

Výbor ministrov je rozhodovacím orgánom Rady Európy. Okrem iného dohliada na vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. 

Zasadá v rôznych formátoch – od samotných ministrov, cez ich zástupcov (stáli predstavitelia členských krajín Rady Európy v Štrasburgu) až po zasadnutie na úrovni úradníkov. Zjednodušene platí, že o vážnosti situácie čosi vypovie aj to, v ktorom z týchto formátov výbor ministrov konkrétnu tému prerokuje.

V piatok 14. marca prijal výbor rozhodnutie v súvislosti s vykonaním rozsudku Varga proti Slovenskej republike z roku 2021. Rozhodnutie bolo prijaté v zástupcovskom formáte, čiže druhom najvyššom. Od roku 2018, ďalej do minulosti som nepozeral, výbor ministrov neprijal žiadne podobné kritické rozhodnutie proti Slovensku.

Myslím, že vláda toto rozhodnutie neustojí v individuálnej (kauza Gorila) ani všeobecnej (ochrana pred odpočúvaním) rovine.

Takto išiel čas s Gorilou. Pre pochopenie individuálneho aj celospoločenského významu tohto rozhodnutia treba trochu širšiu rekapituláciu. 

Zoltán Varga je majiteľ bytu na Vazovovej ulici v Bratislave, ktorý v rokoch 2005 a 2006 odpočúvala SIS. Vraj podľa jeho výzoru SIS operáciu nazvala Gorila. V byte sa stretával spoluzakladateľ skupiny Penta Jaroslav Haščák s rôznymi vtedajšími verejnými funkcionármi a preberali aj pozadie privatizačných procesov. 

V roku 2011 unikol na internet údajný analytický prepis Gorily. V roku 2015 tajná služba uviedla Ústavnému súdu, že oficiálne nahrávky Gorily a ich doslovný prepis boli zničené ešte v roku 2008, no k likvidácii iných spravodajských produktov sa ani po rokoch nevyjadruje.

V roku 2018 polícia našla u Mariana Kočnera 37 hodín postrihaných nahrávok, ktorých obsah sa podobá na internetový analytický prepis. Neskôr tento zostrih unikol do médií. 

Národná kriminálna agentúra (NAKA) tento zostrih od M. Kočnera používa pri vyšetrovaní kauzy Gorila. V roku 2022 Ústavný súd konštatoval (I. ÚS 448/2021), že NAKA porušila právo J. Haščáka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov – pretože sa zdráha povedať, že zostrih od M. Kočnera je skutočne Gorila a tvári sa akoby išlo o iný záznam.

Ak ide o Gorilu, tak podľa rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské právo musí byť záznam zničený a podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním ho NAKA ani žiaden iný orgán nesmú používať ako dôkaz. 

Ešte v roku 2012 Ústavný súd rozhodol, že odpočúvanie bytu Z. Vargu bolo protiprávne, ale odvtedy sa SIS, schvaľujúci súd a ani iné orgány presadzujúce právo nemajú k tomu, aby zničili všetky výsledky odpočúvania a prestali ich používať. 

Z. Varga a J. Haščák sa ich k tomu viac než dvanásť rokov (!) snažia donútiť právnymi prostriedkami, ale nedarí sa im to napriek tomu, že majú v rukách vykonateľné rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva. 

Najskôr je za tým mix dôvodov – systémové nedostatky v legislatíve na kontrolu SIS a ochranu pred odpočúvaním; ale tiež neochota politikov riešiť ich; nedostatok odvahy orgánov činných v trestnom konaní prijať nepopulárne rozhodnutie, že aj nahrávky od M. Kočnera sú nepoužiteľné.

Presne namierené otázky Rady Európy. Výbor ministrov Rady Európy 14. marca v súvislosti s Gorilouvyzval Slovenskú republiku, aby uviedla „konkrétne kroky“, ktoré plánuje prijať, aby došlo k zničeniu všetkých výsledkov protiprávneho odpočúvania. 

Tiež vyzval, aby objasnila kroky na zaistenie právnej istoty v súvislosti so statusom zostrihaných nahrávok od M. Kočnera. Táto výzva pravdepodobne nadväzuje na to, že orgány činné v trestnom konaní sa naďalej tvária, že nejde o Gorilu.

Rozhodnutie výboru má však aj časť o všeobecných opatreniach, ktorých význam presahuje kauzu Gorilaa odpovedať na ňu nebude pre vládu nič príjemné – otázky totiž nedávajú žiaden priestor na prikrášľovanie skutočnosti a preto budeme musieť priznať, že ochrana pred odpočúvaním na Slovensku je nefunkčná. 

„Výbor vyzval orgány, aby poskytli podrobné informácie o platných pravidlách a praxi uchovávania a ničenia spravodajských informácií; kontrole odpočúvania zo strany osobitného kontrolného výboru Národnej rady SR a nápravných opatrení, ktoré môže výbor prijať v prípade nezákonného odpočúvania; akýchkoľvek existujúcich opravných prostriedkoch, ktorými sa odpočúvané osoby môžu domáhať nápravy v prípade nezákonného odpočúvania; a akýchkoľvek existujúcich alebo plánovaných možností, ktoré majú na svoju právnu obranu osoby náhodne nahraté,“ uvádza rozhodnutie. 

Vláda musí všetky informácie predložiť do 30. októbra tohto roka. Slovensko nemá a v krátkom čase ani nebude mať na túto časť rozhodnutia uspokojivé odpovede, pretože

• „pravidlá a prax uchovávania a ničenia spravodajských informácií“ sú z veľkej časti upravené v interných predpisoch SIS, ktoré sú utajené a širokej verejnosti neznáme,
• kontrola odpočúvania zo strany parlamentného výboru nefunguje, pretože politici neboli osem rokov schopní zriadiť kontrolnú komisiu; ak by ju aj narýchlo zriadili, nevieme, nakoľko zmysluplná bude ňou vykonávaná kontrola,
• ľudia nahratí pri spravodajskom odpočúvaní nemajú k dispozícii žiaden opravný prostriedok, odpočúvanie sa ani spätne neoznamuje a ak sa o ňom niekedy náhodou dozvedia, môžu ho napadnúť iba na Ústavnom súde a ak ten konštatuje, že odpočúvanie bolo protiprávne, nemajú žiaden nástroj, ktorým by od SIS vymohli zničenie výsledkov odpočúvania,
• ochranu náhodne nahratých osôb nemáme vôbec žiadnu.

Nie je známe, že by teraz na úrovni vlády existoval akýkoľvek plán, ako tieto nedostatky odstrániť.

Pozn.: Autor článku spolupracuje s vydavateľstvom News and Media Holding, ktoré patrí do skupiny Penta.

Kto je v tomto príbehu psíček a mačička, a kto zlý pes

V stredu 20. marca zanikol Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Víkend predtým sa prokurátori a asistenti prokurátorov lúčili v tanečnom klube Insomnia v Modre.

Vznikol tam symbolický odkaz, ktorý, podobne ako mnoho iných vystúpení, bude rozdeľovať už beztak názorovo odlúčené skupiny – D. Lipšic s niekdajšími kolegami z ÚŠP a ich fanúšikovia na ňom nič zlé určite nevidia, a zaiste sa pousmiali, že tí, ktorí ho mali pochopiť, pochopili a to bez toho, aby bolo vyslovené čo i len jediné slovo; kritici D. Lipšica budú naproti tomu tento odkaz vnímať ako ďalší dôkaz nedostatku jeho nestrannosti a zdržanlivosti v komunikácii, hoci pri ňom nevyslovil jediné slovo.

Daniel Lipšic si na víkendovú rozlúčku obliekol tričko s ilustráciou Josefa Čapka k vlastnej rozprávke Ako psíček s mačičkou piekli tortu. Fotografiu z večera zverejnila na sociálnej sieti Instargram asistentka prokurátora Dagmar Reginová, ktorá prišla na ÚŠP tiež z advokátskej kancelárie Dentons. Profil má súkromný, snímku vyniesol niekto z jej sledovateľov.

Pre nezainteresovaného pozorovateľa je to tuctová snímka kolegov, ktorí sa vo voľnom čase zabávajú a stužujú kolegiálne vzťahy. Ale tí, ktorí majú načítané rozhodnutia z káuz špeciálnej prokuratúry z posledných rokov, v tom vidia čosi viac.

Odkaz na rozprávku Ako psíček s mačičkou piekli tortu použil sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment v odvolacom odsudzujúcom rozsudku proti Mariánovi Kučerkovi, aby ilustroval podľa neho nízku kvalitu obhajoby tohto expolicajta.