Ústavný súd spísal podrobný návod na zničenie Gorily, trvalo to dvanásť rokov
Týždenný newsletter Bez názvu z 26. mája 2024.
Správa o zničení Gorily nebude utajená
Ústavný súd pred dvomi týždňami vyhovel sťažnosti majiteľa v minulosti odpočúvaného bytu na Vazovovej ulici v Bratislave Zoltána Vargu a nariadil Slovenskej informačnej službe (SIS), aby zničila všetky informácie, ktoré jej ostali po spravodajskej operácii Gorila.
Rozhodli o tom ústavní sudcovia Libor Duľa, Miroslav Duriš a Martin Vernarský. Odôvodnenie ich rozhodnutia je už zverejnené a opisuje krok po kroku, ako by malo dôjsť k identifikovaniu „primárnych a sekundárnych materiálov“ z odpočúvania a následne k ich likvidácii (rozhodnutie nájdete pod spisovou značkou III. ÚS 97/2012, webstránka Ústavného súdu nepodporuje odkazovanie na konkrétne rozhodnutie).
Rozhodnutie skôr či neskôr ovplyvní aj zostrihanú nahrávku Gorily, ktorú v roku 2018 polícia našla v dome Mariana Kočnera. Krajská prokuratúra Bratislava nateraz nekomentuje, čo urobí.
Dôležitou správou je tiež to, že správa o zničení Gorily nesmie byť utajená. Vyslovene sa to píše v rozhodnutí Ústavného súdu. Či sa k nej verejnosť dostane, to je iná téma.
Trvalo to viac ako dvanásť rokov. Gorilu nahrala SIS v rokoch 2005 a 2006 počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Odpočúvanie zachytáva stretnutia spoluzakladateľa skupiny Penta Jaroslava Haščáka s vtedajšími verejnými funkcionármi. Vymieňali si informácie o vtedy realizovaných privatizáciách a dohadovali provízie. Stretnutia sa uskutočnili v byte Z. Vargu na Vazovovej ulici. Je to bývalý policajt, teraz podnikateľ. Vraj podľa jeho vzrastu tajná služba operáciu pomenovala Gorila.
Koncom roka 2011 anonym zverejnil na internete analytický prepis odpočúvania. Viedlo to k masovým protestom a ovplyvnilo výsledky parlamentných volieb v marci 2012. Smer v nich získal takú podporu, že parlamentnú väčšinu prvý- a jedinýkrát v doterajšej histórii netvorila koalícia.
Ešte v roku 2012 Ústavný súd sčasti vyhovel prvej sťažnosti Z. Vargu a konštatoval, že odpočúvanie bolo protiprávne. Krajský súd v Bratislave ho totiž odsúhlasil bez riadneho odôvodnenia. „Len chabé náznaky odôvodnenia, chýbajúce ďalšie zákonné náležitosti a výskyt ďalších nedostatkov, ktoré svedčia o celkovo zjavne formálnom prístupe súdu pri rozhodovaní o takom závažnom zásahu do súkromia, nemožno akceptovať,“ rozhodol vtedy Ústavný súd (III. ÚS 97/2012 z 20. 11. 2012, dostupné na webe súdu).
Vtedajší ústavní sudcovia Rudolf Tkáčik, Ľubomír Dobrík a Ján Auxt podľa vlastných slov nevideli „príčinnú súvislosť“ medzi protiprávnym odpočúvaním a návrhom Z. Vargu na zničenie nahrávok a iných výsledkov nezákonného odpočúvania – a tak vtedy nič také nenariadili.
V rokoch 2013 až 2015 Z. Varga podal postupne päť ústavných sťažností pre nezničenie záznamov. Ani raz neuspel.
V roku 2021 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Slovensko porušilo právo na súkromie Z. Vargu a Ústavný súd sa preto musel návrhom na likvidáciu výsledkov odpočúvania zaoberať nanovo a práve v tomto konaní teraz rozhodol, že „primárne a sekundárne materiály“ z Gorily treba skartovať.
Sťažnosť proti odpočúvaniu podal v predchádzajúcom desaťročí aj J. Haščák, no vtedajší ústavní sudcovia Peter Brňák, Marianna Mochnáčová a Milan Ľalík ju odmietli bez toho, aby sa ňou zaoberali (I. ÚS 125/2012 zo 14. 3. 2012, dostupné na webe súdu).
Využili na to výrok J. Haščáka z rozhovoru, ktorý vtedy poskytol vybraným médiám. Povedal v ňom, že Gorilu videl prvýkrát „komplexne v roku 2008“, čo podľa trojice sudcov znamená, že o odpočúvaní vedel skôr než v roku 2011. Preto podľa nich zmeškal dvojmesačnú lehotu na podanie ústavnej sťažnosti.
V roku 2022 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Slovensko porušilo právo na súkromie J. Haščáka a Ústavný súd sa teraz nanovo zaoberá aj jeho návrhom na zničenie výsledkov odpočúvania. Výsledok tohto konania ešte nie je známy, pretože Ústavný súd túto sťažnosť J. Haščáka prijal iba nedávno (II. ÚS 49/2024 zo 7. 2. 2024).
Aj toto rozhodnutie bude dôležité, pretože ovplyvní, čo všetko SIS zlikviduje. Ale je pravdepodobné, že Ústavný súd aj v prípade J. Haščáka rozhodne podobne alebo rovnako ako teraz pri Z. Vargovi.
Ešte existujú ďalšie dve rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré ostali mimo širšieho záujmu verejnosti, ale pre pochopenie celého kontextu sú dôležité. Keď v roku 2015 Ústavný súd odmietol päť sťažností Z. Vargu proti nezničeniu výsledkov odpočúvania, tak sa ukázalo, že SIS ešte v roku 2008 zlikvidovala originálne nahrávky (III. ÚS 490/2015 zo 6. 10. 2015).
Z internetového spisu Gorila zas vyplýva, že Krajský súd v Bratislave okrem odpočúvania odsúhlasil aj sledovanie Z. Vargu, teda vyhotovovanie jeho fotografií, videí a správ o tom, s kým a kedy sa stretáva. Tieto informácie sa na verejnosť nikdy nedostali. Ústavný súd v roku 2016 rozhodol, že povolenie na sledovanie bolo tiež nezákonné (III. ÚS 490/2015 z 2. 2. 2016, dostupné na webe súdu), ale zdráhal sa nariadiť SIS zničiť fotografie a správy zo sledovania.
Čo bude nasledovať. Najnovšie rozhodnutie Ústavného súdu podrobne opisuje, čo teraz treba očakávať: