K atentátu sa prihlásili aj iní a niekto pýtal výkupné, vyplýva z príkazov na domovky

Nakoniec ju predsa len vylúčili

Najvyšší súd vyhovel sťažnosti advokáta a bývalého sudcu Davida Lindtnera, a vylúčil sudkyňu Špecializovaného trestného súdu Pamelu Záleskú z rozhodovania o obžalobe proti nemu. Prokurátor ho viní z nepriamej korupcie a zasahovania do nezávislosti súdu, skutkov sa mal dopustiť v čase, keď ešte bol sudca.

Dôvodom vylúčenia sú negatívne vyjadrenia sudkyne na adresu D. Lindtnera, podľa Najvyššieho súdu spochybňujú, že by o obžalobe rozhodla nestranne a nezaujato.

Prvá námietka. D. Lindtner uspel až s druhou námietkou zaujatosti proti P. Záleskej. Prvú podal krátko po podaní obžaloby, čo bolo ešte v lete 2022. Argumentoval, že sudkyňa je predpojatá, pretože po zadržaní a obvinení sudcov (vrátane D. Lindtnera) v prípade známom ako Búrka kolegom napísala e-mail, kde pohrdla prezumpciou neviny a k obvineným sa vyjadrila odsúdeniahodne:

„Aká prezumpcia neviny? Tú nech rešpektujú príslušné orgány trestného konania, ale my musíme vyzvať každého, kto sa špinavo spreneveril sudcovskému poslaniu, aby išiel do čerta z justície preč. (...) Nech ukážeme, aký priepastný rozdiel je medzi sviňami, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a dlhé roky ju systematicky krivili a tými ostatnými, ktorí poctivo vyhrali výberové konanie a vážia si talár a všetko, čo to predstavuje a má predstavovať,“ píše sa v e-maily, ktorý P. Záleská rozposlala členom republikovej rady Združenia sudcov Slovenska ešte v roku 2020.

Ona v tom nevidela prekážku, aby rozhodovala o obžalobe na D. Lindtnera a námietke nevyhovela. Najvyšší súd sťažnosť obvineného zamietol. Podľa sudcov Petra Hatalu, Petra Štifta a Emila Klemaniča nešlo celkom o verejné vyjadrenia, pretože P. Záleská ich napísala do e-mailu pre kolegov. Senát sa tiež chytil toho, že „obvineného nemenovala, neoznačila ho osobne“. K časovej súvislosti sa vtedy Najvyšší súd nevyjadril, hoci P. Záleská písala kolegom o „sviniach, ktoré zašpinili justíciu“ 16. marca 2020, teda iba päť dní po zadržaní a obvinení sudcov vrátane D. Lindtnera v kauze Búrka.

Druhá námietka. Neskôr proti P. Záleskej podal ďalšiu námietku. Tentokrát ju odôvodnil vyjadreniami niekdajšieho vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Nitra Pavla Gašpara (syn poslanca Smeru Tibora Gašpara, ktorý je teraz poverený vedením SIS; na Okresnom súde Nitra spolupracoval s P. Záleskou), blízkym vzťahom sudkyne a novinárky Denníka N Moniky Tódovej, a inou časťou e-mailovej sudcovskej komunikácie zo 16. marca 2020 a naň nadväzujúcimi verejnými vyjadreniami P. Záleskej v rozhovore s M. Tódovou. 

Ani tieto argumenty podľa samotnej sudkyne nestačili na spochybnenie jej nestrannosti a sama sa preto z rozhodovania o obžalobe na niekdajšieho sudcu nevylúčila. 

D. Lindtner proti rozhodnutiu podal sťažnosť, o ktorej rozhodoval senát Najvyššieho súdu zložený zo sudcov Petra Kaňu, Jany Kostolanskej a Jozefa Šutku. Vyjadrenia P. Gašpara alebo vzťah s M. Tódovou považovali sudcovia za irelevantné. P. Záleskú z rozhodnutia vylúčili pre inú časť e-mailovej komunikácie s kolegami zo sudcovského združenia a pre vyjadrenia v rozhovore pre Denník N. 

V e-mailovej správe zo 16. marca 2020 totiž v súvislosti so „sviňami, ktoré zašpinili justíciu“ písala aj o údajne zmanipulovaných sudcovských výberových konaniach.  „Výberové konania sú, samozrejme, navonok perfektne transparentné a čudujem sa, že ty si ešte nikdy nepočul a nezažil zmanipulované výberové konania. Ja osobne najmenej šesťkrát áno, nemám na to dôkaz, pretože všetko bolo úžasne transparentné,“ napísala sudkyňa kolegovi, ktorého identita nie je v rozhodnutí Najvyššieho súdu spresnená. 

O mesiac neskôr P. Záleská poskytla rozhovor M. Tódovej z Denníka N, v ktorom sa tiež vyjadruje k tomu, že vo výberovom konaní na miesto sudkyne uspela až na siedmykrát. „Nepamätám si mená všetkých, čo uspeli, pamätám si napríklad, že v jednom výberovom konaní bol úspešný David Lindtner,“ povedala.

Sudcovia Najvyššieho súdu P. Kaňa, J. Kostolanská a J. Šutka už neprešli mlčaním načasovanie jej vyjadrení a uviedli, že to jasne ilustruje jej postoj k obvinenému bývalému sudcovi.

„Hoci jej vyjadrenia zo 16. marca 2020 nesmerovali adresne k D. Lindtnerovi, s ohľadom na to, že išlo o vyjadrenia v blízkom čase (týždeň) potom, ako mu bolo vznesené obvinenie; už v rozhovore zo 14. apríla 2020 (niečo vyše mesiaca od vznesenia obvinenia) (...) popísala vlastnú skúsenosť v súvislosti s podozreniami z manipulácie sudcovských výberových konaní o tom, ako opakovane uspeli uchádzači o funkciu (aj) nečestným spôsobom, obvineného aj priamo adresne označila, a navyše menovite len jeho; z toho je zrejmé, že aj jej vyjadrenia z e-mailu zo 16. marca obsahom zahŕňali aj odkaz na obvineného, čím jasným a zreteľným spôsobom vyjadrila negatívny postoj k obvinenému D. Lindtnerovi a vlastný názor na dôvodnosť jeho trestného stíhania, a to verejne a mimo jej rozhodovacej činnosti,“ vysvetlil Najvyšší súd.

Očakávania. Prokurátor podal obžalobu na D. Lindtnera ešte v lete 2022. Išlo o prvú obžalobu v kauze Búrka. Odvtedy sa dva roky riešila zaujatosť jednotlivých sudcov (primárne P. Záleskej, ale rozhodovanie o námietke zdržalo rozhodovanie o námietkach proti sudcom Najvyššieho súdu, ktorí mali rozhodovať o primárnej námietke proti P. Záleskej). Ešte teda nebolo rozhodnuté ani o prijatí obžaloby a nariadení hlavného pojednávania. Podľa rozvrhu práce sa prípad po vylúčení P. Záleskej náhodne prerozdelil cez elektronickú podateľňu a tá obžalobu pridelila sudcovi Romanovi Púchovskému. Ten teraz rozhodne o prijatí alebo odmietnutí obžaloby, podľa novely Trestného poriadku musí skúmať aj zákonnosť benefitov pre spolupracujúcich svedkov.

Vo vlastnej veci

Národná kriminálna agentúra ma v uplynulých dňoch predvolala na výsluch ako podozrivého. Podozrieva ma z údajného ohovárania obhajcov Jany Valkovej a Miroslava Ivanoviča, tiež z údajného nahratia a zverejnenia šifrovaného telefonátu s nimi. V tom istom trestnom konaní je vyšetrované aj podozrenie z počítačovej kriminality – údajného hacknutia počítača J. Valkovej.

Trestné stíhanie súvisí s kauzou Mýtnik. Zahŕňa udalosti okolo zverejnenia článku Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia v auguste 2021 a článku Obhajcovia kajúcnikov nakupovali pol tony mincí. Žiadne nedostali a vznikol z toho keš v septembri 2022. Uznesenie o začatí trestného stíhania odkazuje tiež na tri články (tu, tu a tu), ktoré vznikli najmä ako reakcia na snahu J. Valkovej o vydanie súdneho zákazu informovania o jej obchodných operáciách. Asociácia vydavateľov tlačených a digitálnych médií k tomu vtedy verejné stanovisko nezaujala, hoci išlo o jeden z viditeľnejších príkladov žalôb kritizovaného typu SLAPP.

Práve tieto texty asi najviac prispeli k názorovému odlúčeniu s niektorými novinárskymi kolegami. Napríklad Monika Tódová ma z lží obvinila bezprostredne po publikovaní článku o neexistujúcej kancelárii M. Výboha, hoci neskoršie vyšetrovanie potvrdilo, že v roku 2014 žiadna kancelária naozaj neexistovala. O rok neskôr to bola práve M. Tódová, ktorá poskytla J. Valkovej nekritický priestor na objasňovanie podozrivého obchodu so striebornými investičnými mincami, na konci ktorého boli výbery hotovosti a firmy s daňovými dlhmi.