„Nevedia, kto má službu?“ Súdna rada ide skúmať, či vyšetrovatelia NAKA mali dohody so sudcami
Pred piatimi rokmi vznikla komisia pre preverenie Threemy Mariana Kočnera. Teraz ju zriadili, aby preskúmala podozrenia o vplyve policajtov a prokurátorov na sudcov.
Súdna rada v utorok schválila vznik ad hoc komisie na preverenie podozrení z vládnej brožúry Únos spravodlivosti. Zaoberať sa bude aj obsahom odpočúvaní kancelárií vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) z roku 2021 a tiež ich komunikáciou cez mobilnú aplikáciu WhatsApp.
Pravdepodobne si ich vyžiada priamo od policajnej inšpekcie. Priniesť to môže aj úplne nové zistenia. Trestne stíhaní policajti ani obhajcovia obvinených v iných kauzách, o ktorých sa odpočúvaní policajti v roku 2021 rozprávali, nemajú k dispozícii všetky nahrávky a ich prepisy.
Je pravdepodobné, že komisia sa bude zaoberať aj podozreniami z únikov informácií zo súdov do médií. Mandát ad hoc komisie totiž nie je obmedzený iba na preverenie vzťahov medzi sudcami a policajtami. Súdna rada odhlasovala, že má preveriť všetky podozrenia z vládnej brožúry týkajúce sa sudcov a justície, a v nej sú spomenuté aj úniky informácií.
Ak ad hoc komisia zistí, že podozrenia z neprijateľných dohôd medzi policajtami, prokurátormi a sudcami Špecializovaného trestného súdu sú podložené, mala by navrhnúť, aby za to boli disciplinárne stíhaní konkrétni sudcovia.
Naopak, ak sa ukáže, že ministerstvo spravodlivosti a úrad vlády v brožúre klamali, člen Súdnej rady a sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko navrhol, aby rada neostala iba pri verejnom odsúdení prípadných lží, ale rovno iniciovala aj vyvodenie zodpovednosti ich autorov – napríklad v podobe trestného oznámenia na ministra spravodlivosti.
Ide iba o druhú takúto komisiu v histórii. Prvýkrát ju Súdna rada zriadila v roku 2019 v súvislosti s preverovaním podozrení z komunikácie Mariana Kočnera cez šifrovaciu aplikáciu Threema. Komisia vtedy navrhla disciplinárne stíhať konkrétnych sudcov.
Práve po sudcovskej kauze Búrka parlament schválil novelu zákona, ktorá Súdnej rade umožnila pýtať si informácie aj od polície.
Súdna rada utorok spomedzi seba zvolila piatich členov ad hoc komisie
- advokáta Tomáša Gábriša (do Súdnej rady bol vymenovaný prezidentkou),
- notárku Ľudmilu Joanidisovú (vymenovaná vládou),
- advokáta Andreja Majerníka (zvolený parlamentom),
- sudkyne Ayše Pružinec Eren a Marcelu Kosovú (obe zvolené sudcami).
Za predsedníčku komisia jej členovia zvolili M. Kosovú a Súdna rada vzápätí odhlasovala, aby správu o prvých výsledkoch preverovania predložila na májové zasadnutie rady.
Prešetrovanie podporili všetci nominanti sudcov
Vznik ad hoc komisie je nečakaný. Súdna rada sa k nej dopracovala v rámci dvojhodinovej diskusie o podnetoch sudcov Špecializovaného trestného súdu Ruženy Sabovej a Milana Cisarika.
Obaja majú obavu, že kritika sudcov v brožúre je neprípustným zásahom vlády do rozhodovacej činnosti súdov; autori publikácie sú neznámi, ale vydali ju Ministerstvo spravodlivosti SR a Úrad vlády SR a kritizujú v nej aj rozhodnutia M. Cisarika a R. Sabovej.
Členovia Súdnej rady Lucia Berdisová a Andrej Majerník navrhli, aby rada v reakcii na podnety týchto sudcov prijala uznesenie, že niektoré výroky v publikácii neprípustne zasahujú do nezávislosti súdnej moci a znižujú jej rešpekt a dôveru.
Dokument zhodnotili ako „selektívne, expertne a žánrovo nevhodne komponovaný materiál“. Zjednodušene, ľahkovážny jazyk publikácie podľa nich nezodpovedá očakávaniam, ktoré sú kladené na seriózne výstupy vládnych inštitúcií.
Minister spravodlivosti Boris Susko a minister obrany Robert Kaliňák (obaja Smer) pri predstavení publikácie tvrdili, že sú v nej iba fakty, no podľa L. Berdisovej a A. Majerníka to nie je pravda a podľa nich mnohé tvrdenia sú hodnotiacimi úsudkami bez dostatočnej faktografickej opory.
Naproti nim členovia Súdnej rady trestní sudcovia z Krajského súdu v Bratislave P. Šamko a M. Kosová argumentovali, že brožúru síce treba podrobiť kritike, ale návrh kolegov je predčasný – pretože najprv treba zistiť, či informácie, na ktoré sa vládna brožúra odvoláva, sú pravdivé.
P. Šamko pripomenul, že celkom neplatí, že tvrdenia v publikácii nie sú podložená – dokument sa odvoláva na nahrávky z odpočúvaní, obsah mobilnej komunikácie vyšetrovateľov, výpovede alebo rozhodnutia súdov. Preto podľa týchto členov Súdnej rady treba najprv preveriť, či tieto informácie zodpovedajú skutočnosti.
S týmito argumentami súhlasili aj členovia rady sudkyne Ayše Pružinec Eren, Dana Jelinková Dudzíková a advokát Martin Bezák. V reakcii na túto debatu vzniklo alternatívne uznesenie, ktorým by vznikla ad hockomisia na preverenie podozrení z brožúry Únos spravodlivosti.
Predseda Súdnej rady Ján Mazák sa do diskusie prihlásil v jej závere a apeloval, že netreba zriaďovať žiadnu komisiu, pretože vládna brožúra je tak „bezvýznamná“, že netreba míňať energiu na jej preverovanie a z dôvodu jej bezvýznamnosti sa nemôže ani nikoho dotknúť.
Dvojhodinová diskusia Súdnej rady bola vecná a pár minút pred hlasovaním sa zdalo, že skončí nerozhodne a neprejde ani jeden návrh. Prítomných bolo pätnásť členov a na schválenie uznesenia treba desať hlasov.
Zriadenie ad hoc komisia prekvapujúco prešlo, hoci rozdielom jediného hlasu. Jej vznik podporilo jedenásť členov rady. Za hlasovali všetci členovia zvolení do Súdnej rady sudcami (sudcovia A. Pružinec Eren, D. Jelinková Dudzíková, M. Kosová, Peter Bebej, Ján Gandžala, Ľuboš Kunay, Marián Fečík a P. Šamko) a traja členovia vymenovaní vládou (advokáti Magdaléna Hromcová, M. Bezák a notárka L. Joanidisová).
Ako sa dostali k odposluchom a správam vyšetrovateľov
Veľkú časť diskusie sa riešili odpočúvania kancelárií NAKA, ktoré využíval vyšetrovateľ Ján Čurilla s kolegami a ich komunikácia cez mobilnú aplikáciu WhatsApp.
Odpočúvanie realizovala v roku 2021 policajná inšpekcia pre podozrenie, že vyšetrovanie významných káuz je manipulované. Komunikáciu cez WhatsApp inšpekcii odovzdal ich vtedajší kolega bývalý policajt Ján Kaľavský, ktorý bol členom chatovacej skupiny Apači. J. Kaľavský je na Slovensku neprávoplatne odsúdený za korupciu a ďalšie trestné činy. V Bosne a Hercegovine požiadal o politický azyl.
Dôvodom diskusie Súdnej rady o rozhovoroch vyšetrovateľov je najmä podnet sudkyne Špecializovaného trestného súdu R. Sabovej. Tá v ňom poukázala za to, že vládna brožúra je zmieňuje v kapitole o sudcoch, ktorých policajti vnímali tak, že sú ochotnejší vidieť veci rovnako ako oni sami.
Je tam zmienka o „štedrej Ružene“. Tak ju 13. októbra 2020 nazval v komunikácii cez WhatsApp vyšetrovateľ Pavol Ďurka (prepis správ nájdete v tomto článku). Asi išlo o narážku na údajnú ochotu R. Sabovej ukladať dlhoročné nepodmienečné tresty odňatia slobody.
O odpočúvaniach Súdna rada debatovala preto, že sa na ne vládna brožúra odvoláva pri kritike sudcov. Členovia rady L. Berdisová a A. Majerník ako príklad neprijateľného výroku v publikácii vypichli vetu, že „odposluchy dokazujú aj to, že existovali ‚určité dohody‘ medzi prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry a vybranými sudcami Špecializovaného trestného súdu“.
Člen rady sudca P. Šamko oponoval, že toto hodnotenie môže vyplývať práve z nahrávok z odpočúvaní – ide o prípad Patrika Vidašiča. Odpočúvanie zachytilo debatu medzi policajtami, že existuje dohoda medzi prokurátormi a sudcami, aby ostal P. Vidašič vo väzbe napriek tomu, že všetci vedeli, že je vo väzbe nezákonne a mal by byť okamžite prepustený (podrobnosti tu a tu).
„(...) [P]án Buvala (sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Buvala, pozn. autora) s pani Záleskou (sudkyňa Špecializovaného trestného súdu, pozn. autora) sú toho názoru, že oneskorene bola podaná obžaloba, preto prepúšťajú Gála s Vidašičom. Čiže, treba vyrobiť skutok a treba ich ísť zobrať. (...) Teraz, že idú, rieši Kysel (prokurátor špeciálnej prokuratúry Peter Kysel, pozn. autora) s ďalším, to, aby to nebolo to, lebo včera ich chceli normálne príkazom od stola pustiť, ale že chcú to riešiť normálne na pojednávaní, ale pustiť ich pustia, určite,“ hovorí P. Ďurka 7. júla 2021.
Následné udalosti zodpovedajú tomu, o čom sa policajti rozprávali – P. Vidašič bol väznený ešte nasledujúcich 16 dní a po prepustený bol okamžitý zadržaný pre iný skutok.
Sudca P. Šamko na rokovaní Súdnej rady povedal, že ak sa potvrdí pravdivosť týchto záznamov, ide o tak vážne pochybenie, že voči dotknutým sudcom by mala byť vyvodená prinajmenšom disciplinárna zodpovednosť.
Čo budú preverovať a kedy rozhodne Ústavný súd
Na podozrenie, že policajti vyčkávajú s vznesením obvinenia a zadržaním obvineného podľa toho, kto má službu na Špecializovanom trestnom súde, upozornila pred dvomi rokmi vtedy opozičná strana Smer.
„Dôrazne sa ohradzujem voči tvrdeniu, že sa sudca ‚dá vybaviť‘. Samozrejme, rozpisy služieb sudcov sú policajtom známe, avšak sudcovia z povahy veci nemôžu niesť a nenesú zodpovednosť za to, kedy ktorý návrh je súdu predložený,“ reagoval vtedy na podozrenia predseda súdu Ján Hrubala.
Sudca P. Šamko v utorok na rokovaní Súdnej rady upozornil, že problém to môže byť, ak mali policajti prístup k neverejným informáciám o službách sudcov. Vychádzal z informácií, ktoré som publikoval v newslettri predminulý týždeň.
Operatívec Branislav Dunčko v komunikačnej skupine kolegom 13. októbra 2020 napísal poradie sudcov, ktorí budú mať na súde službu – informácia zodpovedala čerstvo zverejnenému rozpisu ich služieb s jedinou výnimkou. Do poradia zahrnul aj sudkyňu R. Sabovú, no rozpis s jej menom bol publikovaný až o dva mesiace neskôr.
To, že policajti sa aktívne zaujímali o to, ktorý sudca má kedy pohotovostnú službu, ukazuje aj ich komunikácia zo 4. a 5. júla 2020, keď sudca Michal Truban rozhodoval o väzbe pre vplyvného podnikateľa v ére predchádzajúcich vlád Smeru Norberta Bödöra. „Čo na korupcii (policajné oddelenie, pozn. autora) nemajú zoznam služieb? Naplánovať si Norberta na Trubana... 🤦♂️,“ napísal vtedy B. Dunčko.
Nateraz nevedno, ako ad hoc komisia Súdnej rady pristúpi k preverovaniu jednotlivých podozrení, či jej policajná inšpekcia poskytne súčinnosť a v akom rozsahu. Brožúra Únos spravodlivosti je totiž rozsiahla. Aj v závere debaty na Súdnej rade zazneli kritické poznámky, či toto nie je príliš ambiciózna úloha.
Ak by policajná inšpekcia komisii podklady poskytla, otázka znie, v akej podobe a rozsahu. Dostupné nahrávky zachytávajú niekoľko miestností v režime 24/7. V prípade kancelárie vyšetrovateľa Jána Čurillu ide o 69 dní záznamov, čo je 1656 hodín nahrávok, ďalšie tisíce hodín pripadajú na ďalšie odpočúvané kancelárie a jedno auto.
Ak by sa z toho času vystrihlo aj trinásť hodín pripadajúcich na večer a noc (od 18.00 do 7.00 nasledujúce dňa), počas ktorých sa nahrávalo prevažne ticho, v prípade kancelárie J. Čurillu by išlo o 759 hodín záznamov. Na porovnanie, vystrihaný záznam podobný spisu Gorila je dvadsaťkrát kratší – má 37 hodín.
Nejde pritom o všetky záznamy, pretože odpočúvanie trvalo až do augusta 2021 a tieto nahrávky nemajú k dispozícii ani samotní odpočúvaní policajti. Známe nie je ani to, čo všetko z nahrávok už stihla policajná inšpekcia prepísať.
Do toho všetkého vstupuje ešte Ústavný súd – už vyše dva roky posudzuje sťažnosti policajtov proti odpočúvaniu. V justičných kruhoch sa očakávalo, že rozhodnutie by súd mohol prijať už koncom minulého roka, ale nepotvrdilo sa to.
Tento prípad sa aj na pomery Ústavného súdu ťahá neobvykle dlho, rozhodnutie sa preto dá očakávať každý týždeň. Ak by Ústavný súd konštatoval, že odpočúvanie bolo nezákonné, ani ad hoc komisia Súdnej rady by s nahrávkami nesmela pracovať a neboli by použiteľné ani na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti sudcov.
Na listy sudcov reagovali advokáti
V reakcii na podnety sudcov Špecializovaného trestného súdu sa Súdnej rade proaktívne ozvali dvaja advokáti.
Z utorkovej debaty členov rady vyplynulo, že advokát Martin Ribár rade predložil časť komunikácie vyšetrovateľov cez aplikáciu WhatsApp, kde je zmienená sudkyňa R. Sabová – do podnetu pre Súdnu radu totiž napísala, že jej „pejoratívne označenie malo vyplynúť z komunikácie konkrétne neuvedených policajtov“. M. Ribár má komunikáciu legálne k dispozícii a Súdnej rade napísal aj to z akých konkrétnych konaní si ju môže vyžiadať ona sama.
Druhý list napísal rade advokát Michal Mandzák, ktorý obhajuje trestne stíhaného podnikateľa Jozefa Brhela. Aj jeho spomína v podnete sudkyňa R. Sabová, v minulosti totiž rozhodovala o väzbe J. Brhela. Ústavný súd v jednom prípade konštatoval, že súdy pri väzbe pochybili. R. Sabová argumentuje, že autori brožúry Únos spravodlivosti vynechali iné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým bola iná sťažnosť J. Brhela na väzbu odmietnutá.
Samotný obsah listu M. Mandzák sa však na zasadnutí neriešil, podrobnosti preto nie sú známe. „Súdnej rade som v ňom komplexne objasnil okolnosti rozhodovania o väzbe klienta, pretože pani sudkyňa ich vo svojom podnete vysvetľovala selektívne. Súdnu radu som zároveň upozornil, že v súvislosti s väzbou pána J. Brhela, o ktorej rozhodovala pani sudkyňa R. Sabová boli podané sťažnosti Európskemu súdu pre ľudské práva, o ktorých sa dosiaľ koná,“ spresnil M. Mandzák v reakcii na novinárske otázky.
Spresnenie z 20. 3. 2024 8:30 hod.: V článku bolo pôvodne nesprávne uvedené, že vyšetrovatelia komunikovali cez šifrovaciu aplikáciu Signal. Zaistená skupinová komunikácia v skutočnosti pochádza z aplikácie WhatsApp. Za chybu sa ospravedlňujem.