Poslanec T. Gašpar: Výzva na stíhanie sudcov bola neštandardná, kontrolu odpočúvaní treba zlepšiť

Poslanec Smeru a predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť TIBOR GAŠPAR priznáva, že výzva na disciplinárne stíhanie sudcov senátu 5T Najvyššieho súdu prednesená v apríli na tlačovom brífingu na pôde ministerstva spravodlivosti bola neštandardná. Ale je to podľa neho dôsledok toho, že dovtedy nikto nenástojil, aby sudcovia niesli zodpovednosť, ak im Ústavný súd opakovane vyčíta, že rozhodovali nezákonne. 

„Ak systém vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti začne fungovať tak, ako má, nevidím dôvod, aby sme robili takéto tlačové brífingy,“ povedal.

V rozhovore sa vyjadruje tiež ku kontrole odpočúvaní na Slovensku. Výbor ministrov Rady Európy totiž vláde poslal nevídane kritické otázky k jej fungovaniu. Podľa troch rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva majú totiž nahraté osoby iba minimum možností, ako sa proti odpočúvaniu brániť. Ďalšia sťažnosť, týkajúca sa odpočúvania Roberta Fica na poľovníckej chate, je súdom prijatá na ďalšie konanie.

Kontrola odpočúvaní zo strany parlamentného výboru je nefunkčná, pretože politici naprieč celým názorovým spektrom neboli osem rokov schopní zriadiť kontrolnú komisiu. Ak by ju aj teraz narýchlo zriadili, nevieme, nakoľko zmysluplná bude ňou vykonávaná kontrola. 

Ľudia nahratí pri spravodajskom odpočúvaní nemajú k dispozícii žiaden opravný prostriedok, odpočúvanie sa im ani spätne neoznamuje a dozvedieť sa o ňom môžu iba náhodne. T. Gašpar priznáva, že by to zmenil. 

„Po vlastnej skúsenosti by som dnes hlasoval za taký zákon, ktorý zavedie konkrétnu lehotu na informovanie – aby tí policajti prípad riešili a nasadzovali odpočúvanie s vedomím, že raz sa o ňom dotknutá osoba dozvie. Vtedy by tam fungovala vnútorná sebakontrola a zvažovali by, či vôbec do takej žiadosti pôjdu a či budú hrať s vymyslenými kartami,“ vysvetlil. Zároveň však priznal, že to nie je téma, ktorá môže osloviť široké spektrum voličov a preto asi nepôjde o prioritu koalície. „Nutne sa to nemusí robiť zo dňa na deň,“ povedal.

V poslednej časti rozhovoru sa niekdajší policajný prezident vyjadruje k tomu, či zmenil názor na obsah policajného facebooku potom, čo sa tam v predchádzajúcich rokoch objavovali aj fotografie z okázalých policajných zásahov – a stali sa virálnymi: 

„Presadzoval som otvorený prístup pri komunikácii, ale rozhodne nie toto. (...) Myslím si, že veľa občanov málo a dodnes má urobený záver o vine obvinených osôb práve z toho obdobia fotiek z realizácii. Nepochybujú, že ste zločinec a nepotrebujú na to ani právoplatné rozhodnutie súdu alebo spravodlivý proces, kde by sa vyčistilo, čo z obvinení je pravda a čo nie. Jednoducho ste v uzavretej škatuľke. Je to aj pôsobením policajného facebooku aj niektorých médií, ktoré v tom čase neboli objektívne kritické.“

Pozn.: Rozhovor bol nahratý pred atentátom na Roberta Fica, preto v ňom nie je táto téma zachytená.

Ešte začiatkom apríla ste vystúpili na tlačovom brífingu na ministerstve spravodlivosti. Bol tam minister spravodlivosti Boris Susko, predseda vlády Robert Fico a jeho poradcovia pre oblasť právneho štátu. Ale prítomný ste tam boli aj vy – poslanec a predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. Prečo?

Svojim spôsobom som tam zastupoval zákonodarnú moc. Som predsedom výboru pre obranu a bezpečnosť, bol som členom výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a problematika vnútornej bezpečnosti v zásade súvisí s pomermi v justícii. Súvisí to s tým, aký bude do budúcnosti vzťah medzi politikou a súdnou mocou, teda medzi výkonnou, zákonodarnou a súdnou mocou, a kde sú hranice vzájomnej kritiky. Pretože vnímam, že tri alebo štyri roky spätne sa vôbec alebo iba selektívne hodnotila činnosť sudcov, pri ktorých bola konštatovaná nezákonnosť v ich rozhodovaní. Ak by sa to plnohodnotne riešilo, ak by médiá vyvíjali tlak na subjekty, ktoré to majú riešiť, nehovorím priamo o Súdnej rade, ale skôr o subjektoch, ktoré majú disciplinárne návrhové oprávnenie...

Hovoríte o predsedoch konkrétnych súdov.

Napríklad. Alebo ministrovi spravodlivosti. Ak by oni plnili svoje povinnosti a videli by sme, že na Najvyššom správnom súde sa vedú disciplinárne konania za porušenia, ktoré konštatoval napríklad Ústavný súd, tak by podľa mňa nebolo nutné, aby sme do toho vstupovali. Myslím si, že ani predseda vlády by v takom prípade nemal tendenciu sa k tomu vyjadrovať. Je to však dôsledok toho, že sa nereagovalo na porušenia tak, ako sa očakáva. Iba sme chceli, aby sa tieto orgány zobudili. Po tlačovom brífingu predseda Najvyššieho súdu reagoval, že dá prešetriť skutočnosti v súvislosti so senátom 5T. No len na to bolo treba dva brífingy, bolo na to treba opakovane verejne poukazovať. Nestalo sa to automaticky. Toto bol dôvod, prečo politika – a aj ja to tak vnímam – možno nad rámec úloh zákonodarnej a výkonnej moci zasiahla takýmito vyjadreniami do súdnej moci.

Vidím na vás miernu neistotu. Čiže pripúšťate, že to bolo mimoriadne, že ste ako politici verejne vyzvali na pôde ministerstva spravodlivosti na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči konkrétnym sudcom...