Z dôkazu zmizol dátum, kajúcnikov vypočúvali pod lesom. Kauza Mýtnik nabrala nečakaný vývoj

V pondelok 5. februára pokračovalo na Špecializovanom trestnom súde hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik a prinieslo rad nečakaných zistení, ktoré môžu ovplyvniť aj iné trestné konania a tiež verejnú debatu o férovosti protikorupčných vyšetrovaní po roku 2019.

Všetko nasvedčuje tomu, že senát zložený z predsedu sudcu Jána Hrubalu a členov sudcov Jána Giertliho a Rastislava Stieranku sa rozhodol, že preverí integritu vyšetrovania Mýtnika. Na začiatok vyhovel návrhu obhajoby obžalovaného podnikateľa Jozefa Brhela st. a na výsluch predvolal vyšetrovateľku prípadu Moniku Barčákovú. 

Už teraz je zrejmé, že neostane iba pri tom. Po jej výsluchu senát požiadal špeciálnu prokuratúru, aby predložila ďalšie listiny, ktoré súvisia s integritou tohto vyšetrovania.

V hre je aj možnosť, že na súde sa budú prehrávať zvukové záznamy z odposluchov kancelárií vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, ktoré v roku 2021 zrealizovala policajná inšpekcia na základe povolení Okresného súdu Bratislava III. Inšpekcia podozrieva Národnú kriminálnu agentúru z manipulácie vyšetrovaní exponovaných káuz. Podozrenia dodnes nie sú riadne vyšetrené. Ústavný súd momentálne posudzuje, či sú odposluchy legálne.

Policajti okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu sa na nahrávkach rozprávajú aj o Mýtnikovi. V niektorých pasážach je zachytená aj samotná M. Barčáková, ktorá k ním do kancelárií chodila na skusy.

Hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik je v poslednej tretine. Začalo ešte v októbri 2022. Už odzneli výpovede spolupracujúcich svedkov a tiež znalecké posudky o údajnej škode pri obstarávaní kontrolných a analytických systémov finančnou správou v ére predchádzajúcich vlád Smeru. Práve o ich údajnom nehospodárnom nákupe je kauza Mýtnik.

Vypočúvať vyšetrovateľov k okolnostiam trestného stíhania je nezvyčajné, o ich práci totiž vypovedá samotný vyšetrovací spis a jednotlivé rozhodnutia, ktoré v konkrétnom trestnom konaní vydali. „Ide o nie typickú situáciu,“ priznal aj sudca J. Hrubala.

Nedalo sa prehliadnuť, že M. Barčáková sa v roly svedkyne necíti komfortne. Na chodbe pred pojednávacou miestnosťou čakala v dlhom kabáte so šiltovkou zarazenou do tváre. Dávala si pozor, aby sa neobjavila v zábere žiadnej z televíznych kamier, ktoré nahrávali ilustračné zábery alebo rozhovory s obhajcami a prokurátorom. 

Počas samotného výsluchu na mnoho otázok odpovedala „nepamätám si“, „nemám o tom vedomosť“ alebo „neviem“. Pri iných otázkach zas vysvetlila, že na ne odpovedala už v rámci trestného konania v jednotlivých rozhodnutiach, ktoré počas vyšetrovania prijala a odôvodnila, a nemá k ním čo viac dodať. J. Hrubala jej v tom dal pred obhajcami za pravdu.

Jej výpoveď trvala niekoľko hodín, skončila v pondelok večer pred pol šiestou.

Znalec zohnal cenník až dodatočne, dátum z neho zmizol

Ešte pred začiatkom výsluchu M. Barčákovej sa obhajobe podarilo spochybniť integritu znaleckého posudku, ktorý si objednal Úrad špeciálnej prokuratúry od Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity.

Ide o kľúčový dôkaz v kauze. Prokuratúra obžalovaných viní aj z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a machinácie pri verejnom obstarávaní so škodou viac ako 45 miliónov eur. Túto škodu vypočítal práve Ústav súdneho inžinierstva, podľa ktorého trhová cena kontrolných a analytických informačných systémov bola osem a pol milióna eur, a nie 54 miliónov, koľko za ne finančná správa vyplatila. Naproti tomu znalec obhajoby zo Slovenskej technickej univerzity tvrdí, že cena bola férová.

Jiří Jelínek z Ústavu súdneho inžinierstva vychádzal z priemerných cien za človekodeň programátorských a iných vývojárskych prác v sume vyše štyristo eur. Pavol Paholík zo Slovenskej technickej univerzity ich vyčíslil na raz toľko (podrobnosti k tomu nájdete v newslettroch Bez názvu z 23. júla 2023 a 17. septembra 2023). 

Znalci zotrvali na svojich výpočtoch aj po vzájomnej konfrontácii. J. Jelínek pripustil, že posudok obhajoby je komplexnejší, pretože pri spracovaní mal P. Paholík prístup k väčšiemu objemu podkladov.

Obhajoba Jozefa Brhela st. a jeho syna Jozefa vyslovila už vlani podozrenie, že posudok Ústavu súdneho inžinierstva nesedí. Vychádzali z toho, že J. Jelínek k nemu predložil cenníky, z ktorých priemeroval odhadované ceny a na jednom z nich nesedela pečiatka. Ide o cenník softvérovej firmy Lynx.

Ústav súdneho inžinierstva spracoval posudok pre špeciálnu prokuratúru v roku 2021 a práve z toho obdobia by teda mala byť komunikácia medzi pracovníkmi ústavu a firmami, ktoré poskytli cenníky. Ibaže na cenníku od firmy Lynx je pečiatka z iného obdobia. 

Advokát Michal Mandzák sa skontaktoval s firmou Lynx a tá mu poskytla celú komunikáciu s J. Jelínkom z Ústavu súdneho inžinierstva. Senát J. Hrubalu ju pripustil ako dôkaz, čo znamená, že sa prezentovala na pojednávaní; v anonymizovanej podobe ju nájdete na tomto odkaze.

Komunikácia ukazuje, že J. Jelínek si vyžiadal cenník od firmy Lynx v septembri 2023, teda až po svojom výsluchu na Špecializovanom trestnom súde a nie v roku 2021, keď spracovával znalecký posudok. Na súde pritom tvrdil, že aj z tohto cenníku vychádzal pri vypracovaní posudku.

V komunikačnom vlákne je pripojený aj samotný cenník, ktorý Lynx vyplnil pre J. Jelínka. Na dokumente, ktorý dostal J. Jelínek e-mailom je uvedený dátum vystavenia – 15. septembra 2023. Na Špecializovaný trestný súd sa tento list dostal, ale s vymazaným dátumom vystavenia. 

M. Mandzák tvrdí, že ide o jasný dôkaz manipulácie podkladov znaleckého posudku a prípad by malo preveriť ministerstvo spravodlivosti, ktoré podľa zákona o znalcoch dohliada na ich činnosť. „Ústav súdneho inžinierstva predložil súdu pozmenenú listinu, v ktorej bol zámerne vymazaný práve dátum a miesto vyhotovenia – falšovateľ vedel veľmi dobre čo robí, pretože chcel preukázať, že pochádza z roku 2021 a nie z roku 2023,“ tvrdí M. Mandzák.

J. Jelínek na novinárske otázky reagoval: „Je to uvedené ako jeden z cenníkov (vzorov). Cenníky z rokov realizácie (projektov na finančnej správe, pozn. autora) už nie sú k dispozícii. Toto však nie je jediný cenník, z ktorého sme vychádzali. (...) Cenník je z roku 2023 na vyžiadanie. Netvrdíme, že všetky cenníku sú z roku 2021. Tak to nie je. Vždy sa robí nejaký priemer. Ceny nie sú až také odlišné, podstatné sú dostupné informácie o množstve dní a pracovníkov na zákazke.“ 

Špecializovaný trestný súd pritom od neho chcel, aby predložil cenníky, z ktorých vychádzal pri spracovaní posudku v roku 2021 a nie jasné, prečo predložil listinu, ktorú zabezpečil až dodatočne v roku 2023. „Neviem, prečo tam nie je dátum,“ uviedol.

Pretože dokumenty od obhajoby boli oficiálne prezentované na hlavnom pojednávaní ako dôkaz, senát Špecializovaného trestného súdu sa bude musieť v rozsudku vyjadriť k tomu, aký vplyv mali tieto nezrovnalosti na prípadné oslobodenie alebo odsúdenie obžalovaných.

Vyšetrovateľka vypovedá iné ako znalec obžaloby

Najlepší dojem o znaleckom posudku obžaloby nezanechala ani výpoveď vyšetrovateľky Mýtnika M. Barčákovej. 

J. Jelínek počas svojho výsluchu vlani v lete priznal, že nemal pri spracovaní posudku celý vyšetrovací spis a M. Barčáková mu kázala, aby niektoré dodatky k zmluvám o dodávke softvéru vynechal. „Povedala mi, s ktorými dodatkami nemám pracovať. Neviem odpovedať, prečo mi to kázala urobiť,“ povedal J. Jelínek.

„Pánovi Jelínkovi som poskytla celý spis, mohol si vziať všetko, čo potreboval. Všetko, čo žiadal, dostal. Sú k tomu aj protokoly. Neviem, čo vypovedal pán Jelínek,“ reagovala v pondelok M. Barčáková. 

V tej istej časti sama vypovedala k selekcii dodatkov rozporuplne. „Nepamätám si, že by som dávala inštrukcie, aby nehodnotil niektoré zmluvné vzťahy s firmou Allexis (spoločnosť podnikateľa Michala Suchobu, ktorá dodala finančnej správy vyšetrované aplikácie, pozn. autora),“ povedala. Vzápätí priznala, že dodatky k zmluvám znalcovi naozaj nedala. Prečo? „Zamerala som sa na obdobie, ktoré bolo predmetom tohto trestného konania a to bolo funkčné obdobie Františka Imreczeho,“ reagovala. Pretože F. Imrecze nepodpisoval niektoré dodatky, tak práve tie do posudku nenechala zahrnúť. 

F. Imrecze je bývalý prezident finančnej správy z éry predchádzajúcich vlád Smeru a je kľúčový spolupracujúci svedok špeciálnej prokuratúry vo viacerých kauzách s politickým presahom vrátane Mýtnika.

Nezhodli sa tiež v tom, kto pripravil otázky pre znalca – otázky sú zadanie, ktoré musí znalec v posudku vyriešiť. J. Jelínek vlani v lete vypovedal tak, že sa na ich príprave podieľal. „Nie, nie je to tak,“ reagovala v pondelok M. Barčáková. Klame teda znalec? pýtal sa obhajca. „Nie, tak by som to nepovedala. Ja si to pamätám tak, že otázky boli komunikované (znalcovi, pozn. autora) až vtedy, keď už boli napísané,“ odpovedala.

Spolupracujúcich svedkov vypočúvali v neoznačenej budove pod lesom

Obhajca J. Brhela Michal Mandzák počas výsluchu ukázal vyšetrovateľke fotografiu priečelia neoznačenej budovy, o ktorej prítomní na pojednávaní v tom momente nevedeli nič. Dodal, že sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Lamač a opýtal sa jej, či ju spoznáva

Ide o budovu na adrese Cesta na Klanec 52 pod obľúbenou mestskou lesnou lokalitou Železná studnička v Malých Karpatoch na okraji hlavného mesta.

„Robila som tam procesné úkony,“ reagovala M. Barčáková. Nevedela poriadne vysvetliť, čo je to za budovu a ani to, kto rozhodol, že sa tam budú procesné úkony realizovať.

Podľa M. Mandzáka je realizácia vyšetrovacích úkonov v takej budove protiprávna, pretože podľa Trestného poriadku „úkony vykonávajú orgány činné v trestnom konaní zásadne v úradných miestnostiach“.

„Neviem odpovedať, kto rozhodol, že sa tie úkony vykonajú v tomto objekte. Neviem, či ide o oficiálny objekt Policajného zboru. Aspoň ja som bola v tom, že áno. Ja si naozaj nepamätám, kedy som tam bola prvýkrát. Nepamätám si, v koľkých prípadoch som tam bola. Možno tri- či štyrikrát. Podľa mňa sa to dá dohľadať,“ odpovedala vyšetrovateľka.

Z jej výpovede vyplynulo, že v budove sa realizovali „procesné úkony“ so spolupracujúcimi obvinenými. Nekonkretizovala ich, ale najčastejším procesným úkonom je výsluch. 

„Predpokladám, že pri nich boli prítomní aj obhajcovia,“ povedala M. Barčáková. Advokáti prítomní v pondelok na pojednávaní to ihneď popreli. Vyšetrovateľka reagovala, že nemyslela ich, ale obhajcov spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov. „Neviem, či v tomto objekte bol vykonaný aj úkon, kde by boli aj iní obhajcovia než obhajcovia spolupracujúcich osôb,“ dodala M. Barčáková.

Vypovedala, že v kauze Mýtnik tam ona sama žiaden úkon nerealizovala, ale v budove bola pri úkonoch jej kolegov v iných prípadoch.

Budova v Lamači podľa katastra nehnuteľností patrí ministerstvu vnútra. To neodpovedalo na otázky, kto a na čo nehnuteľnosť v rokoch 2019 až 2023 využíval, či je vybavená elektronickou alebo papierovou evidenciou vstupu, ako dlho sa táto evidencia archivuje, či je vybavená kamerovým systém a ako dlho sa z neho uchovávajú nahrávky.

Ak ministerstvo odpovie dodatočne, článok aktualizujem.

Súd žiada predložiť spis, v ktorom spolupracujúci obvinení vypovedali nanečisto

V pondelok sa vôbec prvýkrát na nejakom súde riešila existencia vyšetrovacieho spisu číslo 80. Informácie o ňom sa prvýkrát dostali na verejnosť iba pred pár dňami v brožúre ministerstva spravodlivosti a Úradu vlády Únos spravodlivosti 2020-2023 (píšem o tom v poslednom newslettri Bez názvu zo 4. februára). 

Spis číslo 80 je podľa ministerského dokumentu „vyšetrovací spis, v ktorom nie je nikto poškodený, ani nikto obvinený (teda neexistuje žiadna externá nezávislá kontrola postupov orgánov činných v trestnom konaní). (...) Tento spis je založený pre podozrenie z existencie bližšie neurčenej zločineckej skupiny a v rámci tohto spisu sa vykonávajú prvotné výsluchy spolupracujúcich svedkov tak, aby títo najprv vypovedali ‚nanečisto‘ a následne už vypovedajú naostro do nových vyšetrovacích spisov – obvinení pritom nevedia, že spolupracujúci svedok predtým vypovedal na nečisto do iného spisu.“ 

V ministerskej brožúre je k tomu uvedený prepis odpočúvania vyšetrovateľa Jána Čurillu, ktorý podľa neho volal s prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Michalom Šúrekom: „To, čo sme začínali na zločineckú kvôli tým výpovediam, že tam ich do toho budeme vypočúvať aj toho Suchobu, aj Slobodníka, a tak a potom odtiaľ, čo z toho vypadne, tak budeme vlastne pod novými ČVS-kami (nové číslo vyšetrovacieho spisu, pozn.) začínať a robiť s tým...“ 

Ministerský dokument tvrdí, že NAKA nemala so spisom číslo 80 žiaden zmysluplný zámer, čo má dokazovať nahraté vyjadrenie J. Čurillu, že „nejakým spôsobom sa potom preruší alebo čo“.

Obhajcovia v kauze Mýtnik sa preto v pondelok vyšetrovateľky M. Barčákovej pýtali, či o spise číslo 80 vie. Ide o jednu z častí jej výsluchu, ktorá nebola dynamická a bolo zrejmé, že vyšetrovateľka váži slová:

„Viem, že taký nejaký spis existuje, pretože pán obhajca ho spomínal už v rámci otázok v inom konaní,“ odpovedala. Viete, aké úkony sa v spise číslo 80 vykonávali? pýtal sa obhajca. „Nemám vedomosť o úkonoch, ktoré sa tam vykonávali,“ začala hovoriť a vzápätí k tomu dodala podstatný dodatok: „Nemám vedomosť o – všetkých – úkonoch, ktoré sa tam vykonávali.“

Tak o akých úkonoch teda viete, pýtal sa svedkyne obhajca. „Mám vedomosť o nejakých zápisniciach o výsluchu svedka Michala Suchobu (druhý kľúčový spolupracujúci svedok špeciálnej prokuratúry v kauze Mýtnik, pozn. autora) z tohto spisu číslo 80,“ odvetila. Neskôr zhrnula, že nemá vedomosť o samotnom spise, ale iba o parciálnych výpovediach z neho, pretože jej boli odtiaľ pridelené.

Takéto prideľovanie teda zodpovedá obsahu odpočúvaní – svedok najprv vypovedal do spisu číslo 80 a následne bola výpoveď odtiaľ vybratá a pridelená na samostatné vybavenie. 

Či sa výpovede svedkov v spise číslo 80 nepriamo dotýkajú kauzy Mýtnik, vyšetrovateľka spresniť nevedela.

Senát sudcu Jána Hrubalu prekvapujúco vyhovel návrhu obhajoby a požiadal prokurátora, aby Špecializovanému trestnému súdu do troch týždňov predložil celý spis číslo 80, aby si samotný súd mohol urobiť názor na to, čo je jeho obsahom a aký vplyv to malo na kauzu Mýtnik. Znamená to, že spis číslo 80 prvýkrát bude čeliť externému a nezávislému prevereniu.

Nie všetko sedí s odposluchmi, ale zatiaľ ich neprehrali. Súd nevylúčil, že to urobí

Obhajoba Jozefa Brhela st. Špecializovanému trestnému súdu navrhla, aby sa na pojednávaní prehrali nahrávky z odpočúvania kancelárií vyšetrovateľov NAKA.

Sudca J. Hrubala reagoval, že o tomto návrhu rozhodnú neskôr, pretože najprv treba preveriť legálnosť nahrávok – robí sa to tak, že k nim treba predložiť povolenie súdu na realizáciu odposluchov, no príkazy Okresného súdu Bratislava III sú v tomto prípade naďalej utajené, čo prehrávanie záznamov v kauze Mýtnik komplikuje.

J. Hrubala dodal, že potom, čo sa s kolegami v senáte oboznámia s predloženými nahrávkami a ich pôvodom, nevylučujú, že vyšetrovateľku opätovne predvolajú na výsluch. 

Aj keď sa v pondelok nahrávky nepúšťali, senát obhajcom dovolil, aby sa pýtali otázky, ktoré na ich obsah nadväzujú. Všetky súvisia s integritou trestného stíhania.

Jedna z prvých otázok obhajoby znela, či uznesenie o obvinení v Mýtnikovi písala M. Barčáková sama alebo jej niekto z kolegov asistoval. „Uznesenie som spracovávala sama,“ odpovedala na súde. 

Podľa odposluchov vyšetrovateľ NAKA Pavol Ďurka v debate s riaditeľom NAKA Ľubomírom Daňkom 15. júna 2021 na adresu kolegyne M. Barčákovej sarkasticky povedal: „(...) aj som videl jej uznesenie, keď smeMýtnika išli robiť, s Miroslavom Chudým (vyšetrovateľ NAKA, pozn.) sme sa skoro rozplakali. To sme celé jej prerábali.“

Obhajcov zaujímalo, ako M. Barčáková komunikovala s obhajcami spolupracujúcich obvinených – či pritom využívala šifrovacie komunikačné nástroje ako Signal alebo Threemu. „S obhajcami spolupracujúcich obvinených som komunikovala cez služobnú linku. Na pána Ivanoviča (obhajca F. Imreczeho, v určitom momente zastupoval aj M. Suchobu, pozn. autora) a Janu Valkovú (obhajkyňa M. Suchobu, pozn. autora) nemám ani číslo v mobile,“ povedala M. Barčáková. „Neviem, nespomínam si, či som komunikovala cez tieto aplikácie,“ dodala.

Koncom júna 2021 M. Barčáková podľa odposluchov kancelárií NAKA zháňala kontakt na M. Suchobu pre svojich kolegov a telefonovala s jeho obhajcom: „Cez Signal budeme komunikovať, hej?“ uisťuje sa vyšetrovateľka. 

V inej časti pondelňajšej výpovede M. Barčáková poprela, že by mala s obhajcami neoficiálne kontakty „ako sa to niekde podsúva“. Nevysvetlila, čo tým myslela, ale v minulosti unikol e-mail J. Valkovej a v správe pre M. Suchobu okrem iného píše: „Nebol si v Emirátoch teraz keby niečo, vyšetrovateľka akože nemá tie tabuľky ani mail, preto to odovzdáš priamo na výsluchu.“

Obhajcovia sa pýtali aj na to, či M. Barčáková dávala v týždni od 7. do 11. júna 2021 súhlas kolegom, na úkony s obvineným Františkom Imreczem – ten bol v tom čase vo väzbe a počas väzby musí úkony kolegom odobriť vyšetrovateľ prípadu, pre ktorý je konkrétny obvinený vo väzbe, čo bola v tomto prípade M. Barčáková. „Nepamätám si, že by ma v tom čase žiadal niekto o nejaký súhlas,“ odpovedala.

V piatok 11. júna 2021 bol oficiálny výsluch v kauze Mýtnik. F. Imrecze na neho prišiel s predpripravenými poznámkami, ktorých sa držal a na ich konci mal zmienku, že z dôvodu únavy žiada o pokračovanie v inom termíne – aj tej sa na výsluchu držal. Po jeho skončení si F. Imreczeho prevzali kolegovia M. Barčákovej na neoficiálne stretnutie, na ktorom ho sa aj sugestívnymi otázkami pýtali na podrobnosti kauzy Súmrak.

Nahrávka z tohto stretnutia medzi policajtami a F. Imreczem už bola medializovaná.

Čo je na USB kľúči od Ľudovíta Makóa a prečo išiel preč z Mýtnika?

Niekdajší riaditeľ kriminálneho úradu finančnej správy a spolupracujúci obvinený v desiatkach káuz Ľudovít Makó na výsluchu v afére Mýtnik odovzdal NAKA USB kľúč s dátami. Nie je známe, čo na ňom bolo, pretože zo spisu ku kauze Mýtnik odišiel. Nedostali sa k nemu obhajcovia a neskôr ani Špecializovaný trestný súd. 

„Bol odstúpený do iného konania, pretože to vôbec nesúviselo s touto vecou,“ vysvetľovala v pondelok M. Barčáková. Bránila sa aj proti nevyslovenému, ale naznačenému podozreniu, že by išlo o účelové konanie, aby sa k nemu advokáti obvinených nedostali – podľa nej obhajcovia mohli nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu v čase, keď jeho súčasťou USB kľúč ešte bol a dostali by sa k nemu. 

Sudca Ján Hrubala požiadal vyšetrovateľku aj prokurátora, aby do troch týždňov doložili list, ktorým vyšetrovateľka tento USB kľúč odstúpila do iného konania, aby súd zistil podrobnosti nakladania s dôkazom.

F. Imreczemu a M. Suchobovi navrhuje dohodu, zrozumiteľné vysvetlenie chýba

Počas výsluchu vyšetrovateľky vyšlo najavo, že stíhanie spolupracujúcich obvinených Františka Imreczeho a Michala Suchobu v kauze Mýtnik navrhuje ukončiť uzatvorením dohody o vine a treste. „Návrh na schválenie dohôd som predložila minulý mesiac,“ povedala M. Barčáková.

V kauze dorovnávania platov zas navrhla podmienečne zastaviť trestné stíhanie F. Imreczemu. Pri vysvetľovaní za čo všetko navrhla dohodu F. Imreczemu a M. Suchobovi sa vyšetrovateľka zamotala tak, že ani súd tomu po opakovaných otázkach nerozumel. „Stále tomu nerozumiem,“ povedal predseda senátu J. Hrubala. Debatu však ukončil s tým, že správu o benefitoch pre spolupracujúcich obvinených musí prokuratúra aktualizovať a očakáva, že v aktualizovanej verzii objasní okolnosti oboch návrhov na dohody.

Nejasné bolo najmä to, že M. Barčáková povedala, že pri návrhu dohody pre F. Imreczeho študovala aj jeho trestné stíhanie v kauze známej ako Daniari a po vyhodnotení tohto prípadu mu aj tak navrhla dohodu. M. Suchoba a F. Imreczeho sú v kauze Daniari podozriví, že systematicky uplatňovali neoprávnené nadmerné odpočty DPH, zneužívali právomoci a legalizovali získané prostriedky. Škoda je asi 18 miliónov eur.

Senát J. Hrubala ešte v decembri 2022 nepovolil obhajcom, aby sa pýtali svedkov v kauze Mýtnik na aféru Daniari, podľa senátu nemajú tieto prípady súvis – M. Suchoba pritom na súde priznal, že prostriedky na výplatu údajných úplatkov v Mýtniku mal práve z trestnej činnosti v kauze Daniari.  

Prečo obvinenie doručovali kukláči s baranidlom? 

Poslednú otázku v pondelok podvečer položil obžalovaný niekdajší riaditeľ IT sekcie finančnej správy Milan Grega. Vyšetrovateľky sa pýtal, kto rozhodol, že uznesenie o obvinení mu doručia 29. januára 2021 o piatej nadránom? „Ja som rozhodla o tomto úkone, na presný čas si už nespomínam,“ odpovedala M. Barčáková.

Nenavrhovali ste mi útekovú väzbu, znamená to, že ste nepredpokladali, že utečiem? pýtal sa ďalej M. Grega. „Keďže som ju nenavrhovala, tak asi som to nepredpokladala,“ odpovedala vyšetrovateľka. Mali ste informáciu, či som ozbrojený? „Áno.“

Prečo neozbrojenej osobe, ktorej útek ste sami nepredpokladali, doručovali obvinenie kukláči s baranidlom a automatickými zbraňami v rukách? vypointoval predchádzajúce otázky M. Grega. „Nepamätám si zostavu, s ktorou sa išlo k vám. Neviem na to reagovať,“ odpovedala M. Barčáková.

Táto časť výpovede vyšetrovateľky môže byť v tomto čase obzvlášť zaujímavá, pretože Európsky súd pre ľudské práva momentálne posudzuje dve sťažnosti proti Slovenskej republike, ktorá súvisia s okázalými zásahmi kukláčov pri trestných stíhaniach po roku 2019. Ide o sťažnosti Jaroslava Haščáka a Barbory Brhelovej.